Hlavná stránka
Informačná časť
    Sieť VZ pre dohľad nad IO
    Ochorenia A-Z
    Legislatíva
    Témy
    Očkovanie
        Výsledky očkovania
        Očkovanie proti chrípke
        Očkovanie detí
        Očkovanie dospelých
        Očkovanie do zahraničia
        Imunizačný program
    Publikácie
    Trendy vývoja PO
Aktuálny výskyt
Systém hlásenia
Diskusné fórum
Aktuality
Udalosti
Linky
Mapa stránok
Žiadosť o registráciu
Informačná časť » Očkovanie

Základné informácie o očkovaní

Infekčné choroby sprevádzajú ľudstvo od nepamäti. Až do konca 18. storočia boli okrem vojen a prírodných katastrof najčastejšou príčinou smrti a teda významné skracovali život človeka. Prevrat do tohto vývinu vniesli dva obrovské lekárske objavy, a to očkovanie, teda využitie schopnosti tvoriť obranné protilátky proti infekčnej chorobe po vpravení tzv. oslabených pôvodcov týchto nákaz do ľudského organizmu a v 50-tych rokoch 20. storočia vynález antibiotík.
Plošné zavádzanie očkovania a cielené využívanie antibiotickej liečby v 20.storočí zdvojnásobilo očakávanú dĺžku života ľudí.


Stručná história očkovania

Ľudská populácia bola od pradávna ohrozovaná infekčnými chorobami a ich epidémiami. Preto už staroveké civilizácie v Číne, Indii, Arábii, Grécku a Ríme sa snažili ochranu pred nimi vyriešiť zákrokmi, ktoré sú podobné dnešnému očkovaniu.. Vnášanie materiálu z pustúl chorého na kiahne do kože zdravého jedinca, u detí vkladanie tampónov z rozdrvenými kiahňovými chrastami do nosa, obliekanie košieľok, ktoré nosili deti choré na kiahne, patrili k preventívnym opatreniam na zabránenie strát. Všetky tieto opatrenia označované ako variolizácia, viedli však k umele navodenej infekcii a ďalšiemu šíreniu ochorenia zanechávajúcemu imunitu. Riziko úmrtí po variolizácii bolo vysoké (3-4%) a táto metóda neviedla k zníženiu intenzity alebo k prerušeniu epidemického procesu.
Prvú variolizáciu v Európe vykonal na anglickom kráľovskom dvore lekár Maitland v roku 1721. V ten istý rok v Prešove prvýkrát v kontinentálnej Európe použil variolizáciu župný lekár Ján Adam Reyman.

Variolizáciu nahradila po objave Angličana E.Jennera v roku 1796 vakcinácia, ktorej podstata spočívala vo využití skríženej imunity proti vírusu kiahní a vírusu kravských kiahní. Prvou vakcináciou položil Edward Jenner základy pre vykorenenie zatiaľ jedinej infekčnej choroby – varioly, pravých alebo tzv. čiernych kiahní.
Prešlo celé storočia, kým Pasteur objasnil podstatu očkovania. Dokázal, že ochrana proti infekčným chorobám môže byť zabezpečená práve očkovaním. Avšak rozhodujúcim krokom v ľudskej imunizácii bolo použitie post expozičnej vakcinácie proti besnote u mladého J. Meistera, ktorý bol poranený besným psom.
Koncom 19. a začiatkom 20. storočia došlo k poznaniu mnohých pôvodcov infekčných chorôb a následne k objavom a rozvoju ďalších očkovacích látok -vakcín.
V roku 1896 Weright odskúšal prvú neživú antitýfovú vakcínu na ľuďoch a v roku 1915 Widal doporučil použitie trojvakcíny obsahujúcej tzv. Eberthov bacil (Sallmonella typhi) a baktérie paratýfusu A a B.

Koch objavil v roku 1884 pôvodcu cholery Vibrio cholerae a v roku 1892 sa Ferran, nasledovaný Haffkinsom, pokúsil o imunizáciu použitím živých baktérii.
Prvé výsledky očkovania  proti čiernemu kašľu boli uverejnené v roku 1923 Madsenom, Ramon objavil difterický toxoid, za ktorým nasledoval objav tetanického toxoidu.

Calmette a Guerin pripravili vakcínu proti TBC. Vakcíny proti chrípke a proti žltej zimnici boli pripravené v roku 1937. Od vtedy bolo vyvinutých niekoľko ďalších vakcín. Až v roku 1949, keď Enders, Weller a Robins ako prví kultivovali vírus na opičích  bunkách, vznikla nádej na realizáciu očkovania proti vírusovým chorobám
Jedným z najväčších zdravotníckych úspechov minulého storočia je eradikácia čiže vykorenenie varioly. Kiahne existovali už v staroveku. Epidémie varioly v Európe vyvrcholili v 18. storočí keď na ne zomrelo asi 60 miliónov ľudí. Veľkým krokom vpred v boji za likvidáciu varioly bolo zavedenie ochranného očkovania vo väčšine vyspelých štátov.

Na osemnástom zasadaní SZO v roku 1965 bol prijatý program celosvetovej eradikácie varioly a SZO vyzvala všetky členské štáty, aby podľa svojich možností prispeli k uskutočneniu tohto cieľa. V roku 1979 bola variola vyhlásená za eradikovanú na celom svete a od roku 1980 sa ustúpilo od povinného očkovania. Eradikácia kiahní je konkrétnym príkladom účinnej medzinárodnej spolupráce v boji proti vážnym epidemickým chorobám. Dosiahla sa využitím vedeckých poznatkov a mobilizovaním vládnych a nevládnych organizácii pod vedením SZO.
V roku 1988 SZO vyhlásila program eradikácie detskej obrny do roku 2000. Táto infekcia sa už nevyskytuje na americkom kontinente a jej celosvetová eradikácia je na dosah.

Viac ako 200 rokov po prvej vakcinácii proti variole umožnil veľký rozvoj vedy zlepšiť preventívnu sociálno-zdravotnú starostlivosť o deti. Za posledných 15 rokov bola vytvorená nová generácia vakcín, ktorá bude môcť zachrániť životy viac ako 18 miliónov detí ročne. Dramatický rozvoj molekulárnej biológie a použitie techniky genetického inžinierstva umožňuje výrobu čistých vakcín pre imunizačné programy a zavedenie vakcinácie i proti ochoreniam, ktoré doposiaľ neboli očkovaním ovplyvnené. Niektoré z týchto vakcín sa dostávajú do prvej línie v boji proti nákazám, pri ktorých sa stáva problémom obrovský vzostup rezistencie mikroorganizmov voči známym chemoterapeutickým a dezinfekčným prostriedkom.

Už pred viac ako 100 rokmi boli objavené dva základné princípy vakcín – oslabovanie živých mikroorganizmov a ich inaktivácia. Krátko po prvej svetovej vojne bola pripravená tretia skupina očkovacích látok – toxoidy. Štvrtá skupina vakcín bola objavená s rozvojom molekulárnej biológie a s klonovaním mikrobiálnych génov vo vhodných vektoroch. Koncom dvadsiateho storočia bola tak na kvasinkách pripravená rekombinantná vakcína proti žltačke typu B a overuje sa rad ďalších rekonbinantných vakcín.

Potencionálne väčší význam má však niekoľko novo vyvinutých technológií. Ide o kombinované očkovacie látky, nové liekové formy látok a nové prenášačové systémy.

Kombinácia väčšieho počtu antigénov v jednej dávke je cieľom všetkých výrobcov očkovacích látok. „Vakcína snov“ predstavuje kombináciu antigénov záškrtu, tetanu, čierneho kašľa, detskej obrny, hemofilových infekcií a žltačky typu B, ktorá sa v ostatných dvoch rokoch dostala aj na slovenský trh. Očakáva sa, že v 21.storočí budú kombinované vakcíny  obsahovať aj zložky proti ďalším chorobám.
Významným zlepšením by bola príprava základného očkovania jedinou dávkou vakcíny. Najsľubnejšou cestou k takémuto cieľu je podávanie antigénov v mikročasticiach. Táto úprava umožňuje pomalé uvoľňovanie zložiek vakcíny, takže imunitný systém sa stretáva s nimi dlhšiu dobu a súčasne tá istá dávka sa uplatní i ako preočkovanie.

V súčasnosti je intenzívne skúmaný aj ďalší typ prípravy vakcín s použitím nových prenášačových systémov pre dopravu antigénov očkovacích látok do buniek po vykonanom očkovaní všetko s cieľom, aby očkovanie bolo pre deti čo najkomfortnejšie.
Pokrok vo vakcinológii v 21. storočí povedie k vzniku nových či zdokonalených vakcín. Na druhej strane však zostáva množstvo nedoriešených sociálnych otázok, ktoré sa týkajú očkovania. Aj keď očkovanie patrí k najúčinnejším spôsobom v prevencii infekčných ochorení, cena vakcín je hlavne pre rozvojové krajiny vysoká. Rozhodujúcou silou ovplyvňujúcou ďalšiu inováciu vakcín je často zisk výrobcu.

Na Slovensku sa očkovanie zavádzalo do praxe vždy veľmi pohotovo a imunizačný program v SR držal dosiaľ vždy krok s najnovšími poznatkami vedy v tejto oblasti.

V nasledujúcich kapitolách chcú autori odpovedať na najčastejšie kladené otázky o chorobách, proti ktorým sa v súčasnosti na Slovensku očkuje, teda o tých, ktoré spadajú do povinného pravidelného očkovania v Slovenskej republike a tiež o tých, ktoré ohrozujú nášho občana pri cestách do zahraničia, teda podať stručné informácie o jednotlivých druhoch očkovania a najmä o dôvodoch, prečo ich treba aj v súčasnosti absolvovať ako neoddeliteľnú súčasť ochrany a podpory zdravia.

Z hľadiska povinného pravidelného očkovania by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že dieťa je celý detský život niečím pichané a traumatizované. Pri celkovom spočítaní všetkých očkovacích výkonov však táto bilancia nie je až taká hrozivá. Dieťa denne bojuje s mnohými patogénmi v našom okolí (strava, dýchanie, hračky).

Zistilo sa, že novorodenec je schopný reagovať na 109 až 1011 tj. miliardu až bilión rôznych antigénnych podnetov1,2. V porovnaní s vakcínami proti 10 závažným ochoreniam je to neporovnateľné množstvo.

Vzhľadom na to, že od 1. 1. 2012 sa zrušilo povinné pravidelné očkovanie novorodencov proti tuberkulóze, zdravé dieťa do 1 roka svojho života je očkované 3 dávkami jednej vakcíny proti šiestim závažným chorobám naraz (záškrt, čierny kašeľ, tetanus, detská obrna, vírusová hepatitída B a hemofilové invazívne infekcie) so súčasne podávanými 3 dávkami vakcíny proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam.

V 15. mesiaci života je dieťa očkované jedným vpichom proti 3 vážnym detským chorobám (ružienka, osýpky, mumps).

V 6. roku života je dieťa preočkované proti 4 chorobám (záškrt, čierny kašeľ, tetanus a detská obrna) jedným vpichom.

V 11. roku života je dieťa preočkované proti 3 chorobám (osýpky, príušnice, mumps) jedným vpichom.

V 13. roku života proti 4 chorobám (záškrt, čierny kašeľ, tetanus a detská obrna) jedným vpichom.

Dospelí sú preočkovaní každých 15 rokov proti 2 chorobám (záškrt, tetanus) jedným vpichom. Prvé preočkovanie dospelých sa odporúča vo veku 30 rokov a ďalej každých 15 rokov (45. rok, 60. rok, 75.rok...)

Pri posudzovaní celého systému očkovania treba mať stále na mysli, že dieťa, ktoré absolvuje všetky očkovania je chránené proti 10 vážnym infekčným chorobám, čo treba považovať za obrovskú investíciu pre zdravie dieťaťa, ktorá vysoko prevažuje drobné nepríjemnosti, ktoré deti prežívajú pri očkovaní.


Referencie:
1. Kayserová, H.: Imunitný systém dieťaťa a očkovanie. II. Slovenský vakcinologický kongres, 2011
2. Offit, AP.: Addressing Parents’ Concerns: Do Multiple Vaccines Overwhelm or Weaken the Infant’s Immune System? Pediatrics 2002,1: 124-129
- Čierny kašeľ (divý kašeľ, pertussis)
- Detská obrna (poliomyelitída)
- Hemofilové infekcie (Haemophilus influenzae b)
- Mumps, parotitída
- Osýpky (sypanice, morbilli)
- Pneumokové invazívne ochorenia
- Ružienka (rubeola)
- Tetanus
- Záškrt (diftéria)
- Žltačka typu B (hepatitída B)

Pravidelné povinné očkovanie sa vykonáva podľa očkovacieho kalendára, ktorý sa pre každý kalendárny rok upravuje. Tohoročný očkovací kalendár nájdete na stránke:
 
http://www.epis.sk/InformacnaCast/Ockovanie/OckovanieDeti.aspx
B/ Očkovanie na vlastnú žiadosť:
Podľa vyhlášky č. 585/2008 MZ SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení, na vlastnú žiadosť osoby alebo na žiadosť jej zákonného zástupcu možno očkovať aj v iných prípadoch, ako sú uvedené v častiach Očkovanie detí a Očkovanie dospelých. O vhodnosti takého očkovania rozhoduje lekár.
 
http://www.epis.sk/InformacnaCast/Ockovanie/OckovanieDeti.aspx
http://www.epis.sk/InformacnaCast/Ockovanie/OckovanieDospelych.aspx 

 
C/ profylaktické očkovanie proti besnote:
- Besnota, rabies
D/ očkovanie pred cestou do zahraničia:
- Besnota
- Brušný týfus
- Cholera
- Japonská encefalitída
- Meningokoková meningitída
- Poliomyelitída
- Záškrt (diftéria)
- Žltačka typu A (hepatitída A)
- Žltačka typu B (hepatitída B)
- Žltá zimnica

 
Stručný prehľad o očkovaniach do jednotlivých krajín nájdete na stránke:
http://www.epis.sk/InformacnaCast/Ockovanie/OckovanieDoZahranicia.aspx
 
O očkovaní do zahraničia a iných druhoch očkovania sa môžete poradiť na územne príslušnom Regionálnom úrade verejného zdravotníctva – na oddelení epidemiológie. O sídlach RÚVZ informuje časť:
 
http://www.epis.sk/InformacnaCast/SietVZ.aspx

 
© 2006 Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Všetky práva vyhradené.
RSS 2.0 FeedRSS | Created by Softec.