Aká je to choroba?
Syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti (AIDS) je najpokročilejším štádiom chorobného stavu spôsobeného infekciou vírusom HIV. Vírus imunitnej nedostatočnosti človeka (HIV) vyvoláva u človeka stratu imunity (odolnosti) voči infekciám a zvyšuje pravdepodobnosť vzniku nádorových ochorení. Po preniknutí do organizmu napáda tento vírus najmä určitú skupinu bielych krviniek, CD4 T-lymfocyty, ktoré hrajú dôležitú úlohu v obranyschopnosti ľudského organizmu. Množí sa v nich a neskôr spôsobuje ich hynutie. Výrazný pokles ich počtu vedie k postupnému prehlbovaniu imunitnej nedostatočnosti až k úplnej strate obranyschopnosti a ku vzniku AIDS.
Aké sú príznaky infekcie HIV ?
Včasné príznaky infekcie HIV sa môžu zjaviť 3 týždne až 3 mesiace po vstupe vírusu do organizmu. Zväčša ide o horúčku, bolesti v hrdle, bolesti hlavy, svalov a zhybov a zväčšenie miazgových uzlín. Avšak veľa infikovaných nemá žiadne takéto príznaky. Včasné príznaky trvajú 2 – 3 týždne, sami vymiznú a začína sa dlhé, väčšinou roky trvajúce bezpríznakové obdobie infekcie HIV. S progresiou infekcie HIV sa príznaky znovu objavia. Väčšinou sa zjavuje únavnosť, nevysvetliteľný úbytok hmotnosti, horúčky, nočné potenie, zdurenie miazgových uzlín a ďalšie príznaky, ktoré upozorňujú na možnú infekciu HIV.
Ako sa dá potvrdiť infekcia HIV?
Jediným spôsobom ako potvrdiť infekciu HIV je testovanie na prítomnosť HIV v organizme. Najčastejšie sa v praxi používa odber krvi s následným laboratórnym stanovením špecifických protilátok proti HIV. Potvrdenie ich prítomnosti je dôkazom infekcie daného jednotlivca a jeho „HIV pozitivity“. Dokázateľná hladina protilátok sa vytvára po 8 až 12 týždňoch od infekcie.
Čo je AIDS?
V najpokročilejšom štádiu infekcie HIV sa organizmus napadnutý HIV stáva vnímavým na ďalšie infekcie a nádorové ochorenia, z ktorých mnohé bežne neohrozujú zdravého človeka. Podľa európskej definície ide o chorobný stav, pri ktorom sa u osoby žijúcej s infekciou HIV, objaví niektorá s indikatívnych chorôb. Medzi ne patria oportúnne infekcie pľúc, mozgu, očí a iných orgánov, určité nádory, syndróm chradnutia pri infekcii HIV a priame poškodenie mozgu vírusom HIV.
Ako sa prenáša HIV?
Keď je človek infikovaný vírusom HIV najmä v jeho krvi, sperme, vaginálnom sekréte a materskom mlieku možno nájsť vírus HIV. Týmito telesnými tekutinami sa môže preniesť na ďalšiu osobu a infikovať ju. Prenos sa uskutočňuje tromi hlavnými mechanizmami: 1. pohlavným stykom, 2. krvou a krvnými derivátmi v ktorých je HIV, 3. z matky na dieťa. HIV sa neprenáša vzduchom, vodou, potravinami, bežným spoločenským stykom, ani spolužitím v domácnosti či kolektíve. Neprenáša ho ani hmyz cicajúci krv.
Dá sa infekcia HIV liečiť?
Infekcia vírusom HIV pretrváva do konca života. Nové protivírusové lieky používané v ostatnom desaťročí nezbavia pacienta infekcie ale bránia ďalšiemu množeniu HIV a tým aj napadnutiu doteraz zdravých buniek. Rôzne druhy antiinfekčných liekov slúžia na liečbu alebo profylaxiu oportúnnych infekcií. Infekcia HIV sa tak zmenila na chronickú, dlhodobo liečiteľnú chorobu.
Vyskytuje sa AIDS na Slovensku?
Slovenská republika patrí v súčasnosti ku krajinám s nízkym výskytom infekcie HIV a choroby AIDS. Avšak v ostatných piatich rokoch bol zaznamenaný každoročný nárast v počte novozistených prípadov infekcie HIV a priemerne bolo ročne zistených 20 prípadov.
Koľko ľudí je infikovaných HIV vo svete?
Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie žilo vo svete na konci roku 2005 38,6 milióna ľudí s infekciou HIV. V roku 2005 sa infikovalo 4,1 milióna a na AIDS zomrelo 2,8 milióna ľudí. Afrika zostáva celosvetovým epicentrom pandémie AIDS.
Ako sa dá chrániť pred vírusom HIV?
Vyše 90% infekcií HIV bolo na Slovensku prenesených pohlavným stykom. Sexuálne aktívni muži a ženy môžu výrazne znížiť riziko infekcie monogamným vzťahom s HIV negatívnym partnerom. Pred infekciou HIV chráni i správne a dôsledné používanie latexového kondómu počas pohlavného styku (vaginálneho, orálneho či análneho, ktorý je najrizikovejší).
Osoby infikované HIV nesmú darovať krv na transfúzie a prípravu krvných derivátov ani orgány, tkanivá, spermu a materské mlieko. Prenos transfúziou krvi a transplantátmi nebol na našom území nikdy zaznamenaný.
Injekční užívatelia drog by si nikdy nemali požičiavať ihly, striekačky, iné pomôcky ani roztok drogy, ktoré sa môžu dostať do styku s krvou iného človeka. Aj u nás existujú programy „výmeny ihiel“ – bezplatné zásobovanie sterilnými ihlami a striekačkami a ich bezpečné odstraňovanie po použití. Zatiaľ nebol na Slovensku zistený prípad prenosu infekcie krvou pri vpichovaní drog.
Špeciálna liečba infikovaných tehotných žien a zákaz dojčenia vlastným materským mliekom znižuje riziko prenosu HIV na dieťa. U nás zatiaľ nedošlo k prenosu HIV z matky na dieťa.
Alimentárna intoxikácia Bacillus cereus
Aká je to choroba?
Alimentárna intoxikácia (enterotoxikóza) je akútne črevné ochorenie vyvolané bakteriálnym toxínom. Sú známe dva typy tohto ochorenia: akútny zápal čriev s hnačkou, ktorý vzniká za 8-16 hodín po požití podozrivej potraviny a ochorenie, pri ktorom klinicky dominuje vracanie (k ochoreniu dochádza za 1-5 hodín). Pôvodcom ochorenia je baktéria, ktorá je schopná tvoriť termolabilný enterotoxín, ktorý vyvoláva klinické príznaky. Prameňom pôvodcu nákazy sú pravdepodobne rôzne druhy zvierat, prípadne nosič. Nákaza sa prenáša kontaminovanými potravinami, v ktorých sa rozmnožili zárodky.
Je možná liečba ochorenia?
Liečba je symptomatická a je založená na náhrade tekutín a elektrolytov.
Je možné sa chrániť pred ochorením?
V prevencii sa uplatňujú všeobecné zásady prevencie alimentárnych toxikoinfekcií: dodržiavanie hygienických postupov pri výrobe, príprave a distribúcii potravín, výchova pracovníkov v potravinárstve (spoločnom stravovaní) k správnej príprave a uskladňovaniu jedál (pripravovať jedlá krátko pred podávaním).
Je očkovanie proti alimentárnej intoxikácii B.cereus?
V súčasnosti neexistuje očkovacia látka.
Aká je to choroba?
Je to vysoko nákazlivé hnačkové ochorenie charakterizované teplotami, bolesťami brucha, tenezmami (bolestivé nutkanie na stolicu), vodnatými stolicami s prímesou hlienu a krvi, vracaním. Postihnutá je dolná časť hrubého čreva. Priebeh ochorenia závisí na celkovej výžive, infekčnej dávke a type šigely. Nákaza môže prebiehať inaparentne, ako mierna kolitída, vzácne aj ako toxická dyspepsia. Najčastejším pôvodcom nákazy u nás je Shigella sonnei (50% ochorení) a Shigella flexneri (40% ochorení). Menej často sa potvrdzujú Shigella dysenteriae a Shigella boydii. Šigely produkujú toxíny, sú veľmi citlivé na vonkajšie prostredie, na vyschnutie i bežné dezinfekčné látky.
Inkubačný čas: 1 – 7 dní, najčastejšie 2 – 3 dni.
Prameň pôvodcu nákazy: Chorý človek alebo rekonvalescentný nosič.
Faktory prenosu: kontaminované potraviny, voda a mlieko, prípadne muchy.
Dyzentéria je typická choroba špinavých rúk. Uplatňuje sa fekálno - orálny prenos najčastejšie priamym kontaktom s chorým, alebo kontaminovanými predmetmi (malá infekčná dávka). Vnímavosť na toto ochorenie je všeobecná, vyššia u detí.
Vyskytuje sa ochorenie na Slovensku?
V SR má ochorenie dlhodobo (od roku 1986) klesajúci trend, s chorobnosťou okolo 15,0 - 20,0/100 000 s maximom na východnom Slovensku, s vysokou proporciou rómskeho etnika. Ročne je hlásených priemerne 800 ochorení. Vyskytuje sa sporadicky i epidemicky. Na Slovensku každoročne stúpa počet importovaných ochorení.
Vyskytuje sa ochorenie vo svete?
Ochorenie sa vyskytuje sa na celom svete, s vysokou smrtnosťou v rozvojových krajinách.
Je možné toto ochorenie liečiť?
Väčšina ochorení sa lieči v domácom prostredí. V akútnej fáze ochorenia je potrebný diétny režim s doplnením tekutín. Hospitalizáciu si vyžadujú ťažšie stavy, pri ktorých hrozí dehydratácia a následný rozvrat vnútorného prostredia.
Ako predchádzať ochoreniu bacilárna dyzentéria?Je očkovanie proti bacilárnej dyzentérii?
V súčasnosti neexistuje očkovacia látka proti bacilárnej dyzentérii.
Aké je to ochorenie?
Je to smrteľné ochorenie prenosné zo zvierat na ľudí. Postihuje pritom predovšetkým centrálny nervový systém v dôsledku čoho sa pozorujú poruchy vedomia, zvýšená dráždivosť, parézy a paralýzy.
Klinické príznaky ochorenia majú:
počiatočnú niekoľkodňovú fázu - je charakterizovaná únavnosťou, teplotou, bolesťami v záhlaví, spavosťou a bolesťami v mieste poranenia. Dochádza k psychickým premenám.
excitačné štádium - dochádza k zvýšeniu nekľudu u postihnutého. Pacient je dezorientovaný, hyperaktívny, má halucinácie a neprimerané správanie (sliní, hryzie). Charakteristické sú bolestivé kŕče prehĺtacích a hrtanových svalov vo forme záchvatov. Tie sú sprevádzané dušnosťou a zmodraním kože a tváre.
paralytické štádium - zjavujú sa obrny najmä hlavových nervov. Chorý zomiera pri plnom vedomí, zväčša na obrnu dýchacej sústavy.
Pôvodcom ochorenia je vírus, ktorý je pomerne odolný voči vplyvom vonkajšieho prostredia. Vírus, ktorý sa dostane do organizmu sa šíri z miesta vniknutia infekcie do centrálnej nervovej sústavy, tu sa množí a vyvoláva zápal mozgu. Vírus sa do organizmu dostáva pohryznutím besným zvieraťom, pretože sa vylučuje prakticky iba slinami chorého zvieraťa. Extrémne vnímavé na besnotu sú líšky a z hospodárskych zvierat hovädzí dobytok. Choroba je veľmi nebezpečná, pretože môže postihnúť všetky druhy teplokrvných zvierat, teda aj psov, mačky a taktiež aj človeka. Besnota nie je prenosná z človeka na človeka. Výnimkou sú popísané prípady besnoty u ľudí po transplantácii rohovky od darca, ktorý zomrel na besnotu.
Vyskytuje sa ochorenie vo svete a na Slovensku?
Besnota je rozšírená po celom svete. Ľudské ochorenia sú vzácne, zvieracie rezervoáry sú prítomné v prírode na všetkých svetadieloch okrem Austrálie a Nového Zélandu. Taktiež aj Slovensko je krajinou, kde sa táto nebezpečná nákaza vyskytuje. Posledný prípad u človeka bol zaznamenaný v roku 1990 v okrese Rožňava.
Je možné sa chrániť pred ochorením?
Špecifická terapia rozvinutej besnoty je neúčinná. Nepomáhajú ani vysoké dávky antirabického globulínu, nepomáha ani vakcína. Besnota je smrteľné ochorenie, a to je dôvod k dôkladnému hodnoteniu každého poranenia zvieraťom a k zahájeniu profylaxie (tzv. postexpozičná profylaxia - opatrenie u ohrozeného ochorením).
Bezpečná ochrana pred vznikom besnoty spočíva predovšetkým v zabránení prenosu nákazy. To znamená najmä deťom zabrániť v hraní sa s neznámym psom, mačkou, zabrániť dotyku mŕtvych lesných zvierat, zabrániť ošetrovaniu plachých, chorých alebo zranených zvierat. V prípade vzniku poranenia, je nutné ranu poriadne očistiť a vymyť silným mydlovým roztokom Betadinom alebo inými jódovými roztokmi a vyhľadať lekára. Veľmi dôležité je ďalšie chirurgické ošetrenie rany a aplikácia očkovacej látky proti tetanu, nakoľko do rany mohli byť zavedené okrem vírusu besnoty aj spóry tetanu.
Najúčinnejším profylaktickým opatrením je očkovanie spolu s aplikáciou antirabického séra. Očkovacia látka sa podáva do svalu alebo pod kožu v 5 dávkach - 0., 3., 7., 14. a 30. deň po poranení. Antirabické sérum sa aplikuje jednorázovo do svalu a okolia rany. Zviera, ktoré poranilo človeka podlieha veterinárnemu sledovaniu, ak je zdravé až do konca veterinárneho dohľadu, očkovanie sa ukončí.
Je očkovanie bezpečné?
Väčšinou sa vyskytujú mierne lokálne alebo celkové reakcie. V 0,2 - 5% sa vyskytujú po očkovaní systémové reakcie ako je nevoľnosť, bolesti v zhyboch.
Aká je to choroba?
Botulizmus je život ohrozujúca otrava bakteriálnym toxínom (botulotoxínom). Prvé klinické príznaky ochorenia sa začínajú obvykle za 12 -36 hodín (rozpätie 1 hodina až 8 dní) od požitia nakazenej potravy. Okrem vracania sú v klinickom obraze typické príznaky zo strany poškodeného periférneho nervového systému. Na začiatku ochorenia je sucho v ústach, bolesť hlavy, pridruží sa dvojité videnie, ťažkosti s dýchaním, hltaním a rečou. K nákaze dochádza najčastejšie po konzume údenín ( klobásy, šunka, paštéty) a doma pripravovaných konzerv (ovocných, zeleninových, mäsových), obsahujúcich toxín, ktoré neboli dostatočne tepelne pripravené a neboli v nich zničené spóry. Pôvodcom ochorenia je baktéria, ktorá sa do konzervy dostane vo forme spór. Za optimálnych podmienok (nedostatok kyslíka a vhodná teplota skladovania) zo spór vyklíčia vegetatívne formy baktérií a začnú v konzerve produkovať botulotoxín. Následkom produkcie toxínu v rane môže vzniknúť ranový botulizmus. Umele je možné človeka nakaziť aj vdýchnutím botulotoxínu.
Je možná liečba ochorenia?
Indikované je okamžité a opakované podanie polyvalentného konského antiséra a podpora dýchania. Pri ranovom botulizme sa rana chirurgicky ošetrí a podá sa penicilín. Antibiotiká nepôsobia na botulotoxín, ale podávajú sa na predchádzanie sekundárnej infekcie.
Vyskytuje sa ochorenie na Slovensku?
V Slovenskej republike buď nie sú hlásené ochorenia na botulizmus alebo sa ročne vyskytujú len ojedinelé prípady.
Vyskytuje sa ochorenie vo svete?
Botulizmus je pomerne vzácne ochorenie, vyskytuje sa celosvetovo ojedinele, resp. v rodinných epidémiách.
Je možné sa chrániť pred ochorením?
Základom prevencie je správny postup pri konzervovaní a zaváraní potravín a ich dostatočná tepelná úprava pred jedením. Je potrebné vyradiť z používania bombážne konzervy. Botulotoxín možno ľahko inaktivovať tepelným zohriatím potravín a nápojov na 85° C v trvaní 5 minút. Spóry sú odolnejšie, ničí ich až 30 minútová expozícia pri teplote 120° C. Pri požití kontaminovanej potravy vyvolať zvracanie, výplach žalúdka a podanie preháňadiel.
Aká je to choroba ?
Brušný týfus je akútne infekčné ochorenie, ktoré vyvoláva baktéria „ Salmonella typhi abdominalis“. Je to ťažké horúčnaté ochorenie spojené so septikémiou (stavom keď baktéria opustí žlčník ..., koluje v krvi a poškodzuje niektoré orgány) a postihnutím črevného traktu. Najčastejšou komplikáciou ochorenia je krvácanie do čriev a ich prederavenie. Prameňom nákazy je vždy človek a to chorý alebo nosič. Nákaza sa prenáša najmä znečisteným jedlom výnimočne i vodou. Inkubačný čas je 7 – 24 dní.
Je možná jeho liečba ?
Keďže sa jedná o ochorenie, ktorého pôvodcom je baktéria, v liečbe sa používajú antibiotiká, a tiež liečba príznakov ochorenia podľa potreby. Antibiotiká sa však môžu podávať spočiatku len v nízkych dávkach, nakoľko pri ich účinku na baktérie sa tieto rozpadajú a rozpadajú a uvoľňujú do organizmu v krvi prítomný jed, čo býva pre pacienta nebezpečné.
Vyskytuje sa ochorenie na Slovensku ?
V povojnových rokoch sa ochorenia vyskytovali v epidémiách najmä v oblastiach s nedostatočným zásobovaním pitnou vodou a kanalizáciou. Ostatných desať rokov sa ročne vyskytujú 1 maximálne 2 prípady ochorenia, ktoré bývajú často importované z exotických krajín.
Vyskytuje sa ochorenie vo svete ?
Ochorenie sa vyskytuje na celom svete ale predovšetkým v krajinách s nízkym hygienickým štandardom a to najmä v niektorých krajinách Afriky, Ázie, Strednej a Južnej Ameriky.
Je možné zavlečenie ochorenia na Slovensko ?
Vzhľadom na pomerne dlhý inkubačný čas ochorenia je možné aby niektorí cestovatelia ochoreli až po príchode domov. Rovnako však ochorenie ... môžu zavliecť i utečenci.
Ako sa môžeme chrániť pred ochorením ?
Okrem dodržiavania prísnych hygienických zásad pri pobyte v endemických oblastiach, ako to bolo popísané už pri cholere, je možná ochrana očkovaním a to buď injekčne alebo prostredníctvom roztokov očkovacej látky, teda perorálne.
Je očkovanie bezpečné ?
Po podaní očkovacej látky injekčnou formou sa vyskytuje opuch a začervenenie v mieste vpichu, ktoré však rýchlo odznievajú podobne ako aj zvýšená teplota či bolesti hlavy. Po použití roztoku očkovacej látky sa môžu vyskytnúť ťažkosti gastrointestinálneho traktu avšak veľmi zriedkavo.
Kedy sa treba dať zaočkovať?
Očkovanie injekčne sa vykonáva 1 dávkou 2 týždne pred odchodom na cestu. Očkovanie perorálne pozostáva v požití 3 dávok očkovacej látky v intervaloch: 0, 2.deň a 4.deň a to 2 týždne pred odchodom.
Očkovanie chráni očkovaných približne 3 roky, po tejto dobe a trvalej expozícii sa treba preočkovať.
Očkovanie patrí medzi tzv. odporúčané očkovania.
Clostrídiové infekcie - ochorenia spôsobené baktériami Clostridium perfringens
Aká je to choroba?
Ide o akútne črevné ochorenie charakterizované prudkými bolesťami brucha, nauzeou a hnačkami. Zvracanie a horúčka obvykle chýbajú. Ochorenie ma relatívne mierny priebeh s krátkym trvaním. Tento klinický obraz vyvoláva enterotoxín produkovaný Cl. Perfringens. Prvé príznaky sa objavujú obvykle po 7 – 15 hodinách, v priemere po 24 hodinách po konzumácii kontaminovaného jedla, v ktorom dôjde za vhodných podmienok k pomnoženiu mikróbov. Väčšina ochorení je spojená s neadekvátnym tepelným spracovaním jedla, obvykle z hovädzieho alebo hydinového mäsa.
Je možná liečba ochorení vyvolaných Cl.perfringens?
Pri liečení je najdôležitejší dostatočný prívod tekutín s obsahom minerálov, stolové minerálky bez kysličníku uhličitého, prípadne nesladený čaj a diéta s minimálnym množstvom tuku a dráždivých látok.
Vyskytujú sa ochorenia v SR?
U nás je to pomerne zriedka diagnostikovaná alimentárna toxoinfekcia.
Vyskytuje sa ochorenie vyvolané Cl. Perfringens vo svete?
Ochorenie bolo prvýkrát popísané v roku 1943 v Anglicku a potom v roku 1945 v USA, kde. tvorí 15 % všetkých enterotoxikóz manifestujúcich sa po konzumácii kontaminovanej stravy.
Ako sa dá pred ochorením účinne chrániť?
V prevencii sa uplatňujú zásady osobnej hygieny, zásady pri príprave a skladovaní potravín (potravina musí byť skladovaná pri teplote nad 60 ° C, alebo v chladničke pri teplote 4°C ).
Je očkovanie proti ochoreniam spôsobeným baktériami Clostridium perfringens?
V súčasnosti neexistuje očkovacia látka.
Čierny kašeľ, divý kašeľ (pertussis)
Aká je to choroba?
Čierny kašeľ je akútne ochorenie detí a adolescentov. Prejavuje sa typickým záchvatovitým kašľom trvajúcim aj 6 týždňov a dlhodobou rekonvalescenciou. Ochorenie bývalo v minulosti často sprevádzané mnohými komplikáciami, ako krvácaním do viečok, zápalom pľúc, zápalmi stredného ucha, ale aj zápalom mozgu. Pôvodcom nákazy je bacil zvaný Bordetella pertussis, ktorý produkuje toxíny, z ktorých hlavnú úlohu má pertusový toxín, ktorý postihuje sliznice dýchacích ciest a jemné cievne kapiláry. Ochorenie sa prenáša z človeka na človeka vdychovaním vzduchu kontaminovaného uvedenými bacilmi chorého človeka alebo čerstvo znečistenými predmetmi slinami chorého. Inkubačný čas sa pohybuje od 7-10 dní, môže byť aj dlhší.
Je možné ochorenie liečiť
Účinným liekom sú antibiotiká, ktoré významne znížili výskyt komplikácií po tomto ochorení. Súčasťou liečby je aj tlmenie príznakov najmä kašľa.
Vyskytuje sa ochorenie na Slovensku?
Ročne zaznamenávame na Slovensku 1-2 desiatky prípadov. Vyskytuje sa u neočkovaných, ako aj u očkovaných, u ktorých sa z rôznych dôvodov nevytvorili dostatočné hladiny protilátok. Klinický priebeh ochorení však nie je dnes až taký dramatický. Pred zavedením očkovania sa ochorenie vyskytovalo epidemicky a bolo sprevádzané vysokou smrtnosťou (ročne 100 úmrtí).
Vyskytuje sa ochorenie vo svete?
Ochorenie sa vyskytuje na celom svete. V krajinách, kde sa očkovanie vykonáva celoplošne je situácia podobná ako u nás, v krajinách, kde sa očkovanie nevykonáva, alebo sa vykonáva nesystematicky, sa ochorenie stále vyskytuje v epidémiách a časť chorých končí smrťou. V súčasnosti sa pozoruje v niektorých rozvinutých krajinách výskyt čierneho kašľu u mladých dospelých a tomuto novému problému sa začína venovať pozornosť.
Ako predchádzať ochoreniam?
Účinným prostriedkom v prevencii čierneho kašľa je očkovanie a to očkovacou látkou, ktorá obsahuje 4 medzinárodné jednotky bakteriálnej suspenzie najmenej troch kmeňov Bordetella pertussis alebo u nových vakcín 3 čiastočiek z buniek tohto bacila.
Je očkovanie bezpečné?
U tohto druhu očkovania sa okrem všeobecne platných kontraindikácií uvádza viac dôvodov, pre ktoré niekedy očkovanie nemožno vykonať. Sú to najmä ochorenia nervového aparátu v anamnéze (kŕče, zápal mozgu, poškodenie mozgu), komplikovaný priebeh po podaní prvej dávky očkovacej látky, kedy sa má od podania ďalších dávok upustiť.
Ojedinele sa po očkovaní môžu vyskytnúť lokálne reakcie v podobe začervenania v mieste vpichu, opuchu a bolestivosti, a z celkových reakcií bolesti hlavy, zvýšená teplota, vzácne neurologické komplikácie.
Kedy treba očkovať?
Očkovanie proti čiernemu kašľu sa vykonáva po dovŕšení 9. týždňa života novorodenca, teda v 10.týždni v intervaloch ako bolo uvedené pri záškrte. Aj preočkovanie detí sa vykonáva rovnako, ako u záškrtu. Preočkovanie adolescentov sa zatiaľ nevykonáva.
Detská obrna (Poliomyelitída)
Aká je to choroba?
Detská obrna je akútne infekčné ochorenie, ktoré pri typickom priebehu vyvoláva chabé obrny kostrového svalstva, najčastejšie dolných končatín. Počas rekonvalescencie sa môžu niektoré paralýzy zlepšiť. Ale paralýza, ktoré pretrvávajú viac ako 60 dní ostávajú s vysokou pravdepodobnosťou trvalé. Inkubačný čas ochorenia je 7-12 dní. Prameňom nákazy je vždy človek, často s ľahkou nerozpoznanou formou ochorenia. Prenos nákazy sa uskutočňuje najčastejšie fekálno-orálnou cestou, vírus je už od tretieho dňa infikovania a prítomný v stolici. Pred zavedením očkovania sa smrtnosť ochorenia pohybovala od 5-14% chorých a rovnako toľko chorých . malo trvalé následky po prekonaní v podobe obŕn končatín.
Je možná liečba tohto ochorenia?
Vzhľadom k tomu, že sa jedná o vírusové ochorenie, liečba je opäť tzv. symptomatická, to znamená, že spočíva v tlmení príznakov ochorenia, ošetrovaní ochrnutých končatín a rehabilitácia.
Vyskytuje sa ochorenia na Slovensku?
Výskyt detskej obrny nebol na Slovensku zaznamenaný od r.1960.
Je možné jeho zavlečenie z iných krajín?
V svete prebieha tzv. eradikačný program, t.j. vykorenenie tejto choroby. Ochorenie sa už nevyskytuje v Európe, podobná situácia je aj v oboch Amerikách. Ochorenia sa však vyskytujú v Afrike a v Ázii a preto jeho zavlečenie je celkom reálne. Svetová zdravotnícka organizácia sa však usiluje o jeho celosvetové vykorenenie, podobne ako sa to podarilo u pravých kiahní.
Ako sa možno pred ochorením chrániť?
Očkovanie proti detskej obrne chráni očkovaného vysoko účinne pred ochorením. Od roku 1960 sa vykonávalo živou očkovacou látkou podávanou v tekutej forme orálnou aplikáciou. Od r. 2005 sa v súvislosti s eradikačným procesom bude podávať len inaktivovaná očkovacia látka pod kožu alebo do svalu. Základné očkovanie spočíva v podaní 2 dávok očkovacej látky v odstupe 2 mesiacov. Prvé preočkovanie sa vykonáva opäť 2 dávkami v odstupe 2 mesiacov. Posledné preočkovanie sa zatiaľ vykonávalo v 11.roku života.
Je očkovanie bezpečné?
Veľmi zriedka sa môže vyskytovať nežiaduce reakcie v súvislosti s podaním vakcíny (1 na 520 000 očkovaných) a to u očkovaného alebo u blízkych kontaktov s poruchami imunitného systému.
Preto sa živá očkovacia látka nepodáva imunodeficientnym deťom a deťom, v rodine ktorej žije takýto pacient, alebo je tehotná matka. Týmto deťom sa podáva zásadne inaktivovaná vakcína.
Kedy sa treba dať očkovať?
Očkovanie sa vykonáva u detí, ktoré dovŕšili 9 týždňov života. Vzhľadom na spomenutý eradikačný proces vo svete musia potupne všetky krajiny prejsť na používanie inaktivovanej očkovacej látky. Pri použití inaktivovanej vakcíny sa deti očkujú od prvého dňa 10.týždňa tromi dávkami vakcíny .... 2 mesiacov, alebo kombinovanými očkovacími látkami, ale iba deti narodené v roku 2005, prvou dávkou očkovacej látky, v ktorej je obsiahnutých 5 zložiek vakcíny proti piatim chorobám, a to proti záškrtu, čiernemu kašľu, tetanu, hemofilovým invazívnym ochoreniam a proti detskej obrne.
Erythema infectiosum (piata choroba)
Aká je to choroba ?
Ľahko prebiehajúce ochorenie bez horúčky, ktoré začína s vyrážkami na tvári, neskôr na končatinách. Na trupe je exantém najmenší. Vyrážky za niekoľko dní miznú. Ochorenie sa častejšie vyskytuje u dospelých než u detí. Pôvodcom nákazy je ľudský parvovírus B 19, prameňom nákazy človek a k prenosu dochádza vzdušnou cestou pri priamom kontakte s chorým.
Je možné ochorenie liečiť ?
Liečba je symptomatická.
Vyskytuje sa ochorenie na Slovensku ?
Ochorenie prebieha sporadicky alebo v epidémiách v chladnejších mesiacoch roka
Vyskytuje sa ochorenie vo svete ?
Ochorenie sa vyskytuje na celom svete.
Ako sa dá ochoreniu predchádzať ?
Pri výskyte ochorenia je potrebné zabrániť kontaktu s chorými, v detskom zariadení izolovať chorého. Dôležitú úlohu v prevencii zohráva dodržovanie zásad osobnej hygieny.
Erythema subitum (šiesta choroba)
Aká je to choroba ?
Akútne vírusové ochorenie postihujúce najmä deti do 4 rokov veku. Začína náhle vysokými teplotami okolo 400C. Výsyp sa objaví najskôr na trupe, neskôr na celom tele. Príznaky v priebehu niekoľkých dní ustúpia a dochádza k uzdraveniu. Pôvodcom je ľudský herpetický vírus (HVV 6). Prameňom nákazy je infikovaný človek a k prenosu dochádza vzdušnou cestou pri priamom kontakte s chorým.
Je možné ochorenie liečiť ?
Liečba je symptomatická.
Vyskytuje sa ochorenie na Slovensku ?
Najviac prípadov zaznamenávame v jarných mesiacoch. Ochorenie postihuje najčastejšie malé deti.
Vyskytuje sa ochorenie vo svete ?
Ochorenie sa vyskytuje na celom svete.
Ako sa dá ochoreniu predchádzať ?
Pri výskyte v kolektívnom zariadení pre deti je dôležité vylúčiť postihnutých a sledovať kontakty.
Aká je to choroba?
Giardiáza sa prejavuje tupými bolesťami v podbrušku a kolikovitými bolesťami v oblasti žlčníka, plynatosťou, hnačkami, únavou a chudnutím. Prvé klinické príznaky sa začínajú spravidla za 7 až 10 dní (rozpätie niekoľko dní až 4 týždne od požitia nakazenej potravy. Klinické príznaky súvisia s postihnutím tenkého čreva - dvanástorníka parazitom, ktorý prežíva prichytený na sliznici. Vyskytuje sa v čreve vo veľkom množstve a spôsobuje nedostatočné vstrebávanie tukov a hnačky. Ochorenie pretrváva i niekoľko rokov. Stolica je vodnatá s prímesou hlienu, nikdy neobsahuje krv. V niektorých chronických prípadoch sa strieda hnačka so zápchou.Vo väčšine prípadov je však priebeh ľahký alebo bezpríznakový. Prenos sa uskutočňuje potravinami a vodou kontaminovanými cystami parazita.
Je možná liečba ochorenia?
V liečbe sa používajú lieky na deštrukciu parazita
Vyskytuje sa ochorenie na Slovensku?
V Slovenskej republike sa ochorenie vyskytuje približne u 1-10% populácie.
Vyskytuje sa ochorenie vo svete?
Výskyt je celosvetový, častejší v oblastiach s nižším hygienickým štandardom. Postihnuté sú deti predškolského veku v kolektívnych zariadeniach, z dospelých - rodičia chorých detí.
Je možné sa chrániť pred ochorením?
Dôležitá je osobná hygiena (umývanie rúk), predovšetkým v detských kolektívnych zariadeniach, ako aj ochrana potravín a vodných zdrojov pred fekálnym znečistením.
Je očkovanie proti giardiáze?
V súčasnosti neexistuje očkovacia látka.
Hemofilové nákazy - Invazívne ochorenia spôsobené baktériami Haemophilus influenzae typ B
Aká je to choroba?
Baktérie Haemophilus influenzae vyvolávajú najčastejšie infekcie horných a dolných dýchacích ciest, prínosových dutín a stredného ucha, avšak tzv. opuzdrené baktérie Haemophilus influenzae spôsobujú ťažké infekcie, ako zápal hlasiviek, hrtanovej príchlopky, zápaly mozgových blán, sepsy, zápal kĺbov a iné. Infekcia sa prenáša kvapôčkovou formou a sú ňou ohrozené najmä deti do 5 rokov veku. Ťažké formy infekcie zanechávajú aj chronické následky, najmä poškodenie sluchu, poškodenie mozgu, ....
Je možné ochorenie liečiť?
Keďže pôvodcom ochorenia je baktéria, ochorenie možno liečiť vhodne zvolenými antibiotikami podľa citlivosti baktérií. Napriek dostupnej antibiotickej liečbe môže ochorenie zanechať chronické následky.
Vyskytuje sa ochorenie na Slovensku?
Ľahké infekcie spôsobené Haemophilus influenzae sú na Slovensku časté, avšak ťažkých foriem infekcií u detí významne ubudlo po zavedení celoplošného očkovania.
Je možné zavlečenie tohto ochorenia zo zahraničia?
Ochorenie sa vyskytuje celosvetovo, a jeho zavlečenie je možné a vysoko pravdepodobné.
Ako sa možno chrániť pred ochorením?
Účinnou ochranou pred ochorením je očkovanie.
Je očkovanie bezpečné?
Vedľajšie účinky očkovania sú minimálne a veľmi mierne.
Kedy sa treba očkovať?
Cieľom očkovania je chrániť proti infekciám deti do 5 rokov veku. Preto sa vykonáva ako súčasť základného očkovania proti záškrtu, čiernemu kašľu, tetanu u novorodencov, t.j. u detí od 10.týždňa života troma dávkami v intervaloch, ako bolo uvedené u tejto kombinovanej očkovacej látky. Preočkovanie sa nevykonáva.
Hemoragická horúčka s renálnym syndrómom
Aké je to ochorenie?
Pôvodcom ochorenia je vírus Hantaan z čelade Bunyaviridae. Ochorenie prebieha často inaparentne. Ľahké formy sú spojené s horúčkou, zvracaním, bolesťami hlavy a brucha. Ťažké formy s akútnym zlyhaním obličiek sú sprevádzané krutými bolesťami chrbta.
Zdrojom tohto ochorenia sú hlodavci. Z infikovaného hlodavca, ktorý nejaví známky choroby, sa vírus prenáša močom a slinami. Hlodavci kontaminujú potraviny a sklady. Účinný je prenos aerosólom, menej často dôjde k nákaze pohryznutím. Najviac sú ohrození pracovníci v rastlinnej výrobe a ľudia pracujúci alebo táboriaci v prírode. Z chorého človeka sa vírus na zdravého neprenáša.
Vyskytuje sa ochorenie vo svete a na Slovensku?
Prvýkrát bola choroba diagnostikovaná v roku 1951 v Južnej Kórei, kde sa objavila vysoká teplota sprevádzaná krvácaním z telesných otvorov vrátane očného bielka. Mnoho ľudí vtedy zomrelo na následky absolútneho vyčerpania alebo zlyhania obličiek.
Mierna forma ochorenia sa vyskytla aj v európskych krajinách vrátane Slovenska. V roku 2005 bolo zaznamenaných 10 prípadov, čo je 3,7 násobný pokles oproti roku 2004. Ochorenia sa vyskytli v Prešovskom a Košickom kraji.
Je možné sa pred ochorením chrániť?
Prevencia je založená na ničení rezervoárnych hlodavcov. Dôležité je dodržiavanie hygienického a protiepidemického režimu pri pobyte a práci v prírode:
zabezpečenie chát, stanov a skladov potravín pred vniknutím hlodavcov,
vykonávať deratizáciu v prístavoch a na lodiach, aby bol prerušený import potkanov,
zdravotná výchova na letných táboroch.
Herpes simplex
Aká je to choroba ?
Herpes simplex je infekcia charakterizovaná lokálnou primárnou léziou, latenciou a tendenciou k relapsom. Primárna infekcia prebieha v 90% inaparentne, v 10% manifestne. V detstve sa najčastejšie prejaví ako gingivostomatitída, u mladistvých ako herpetická faryngitída, opar pery, nosa, ušného boltca, genitálneho traktu. Závažnou manifestáciou sú keratokonjunktivitídy a herpetické encefalitídy. Pôvodcom nákazy je vírus herpes simplex (HSV) TYP 1 a 2. Prameňom nákazy je výhradne infikovaný človek a k prenosu dochádza k nemu priamo prenosom slín pri úzkom kontakte, pohlavným stykom a kontaktom. Inkubačný čas je 3 až 12 dní.
Je možné ochorenie liečiť ?
Na všetky formy ochorenia sa podávajú antivirotické preparáty.
Vyskytuje sa ochorenie na Slovensku ?
Hlásenie nákaz vyvolaných herpetickými vírusmi je síce povinný, hlásené čísla však ani zďaleka nezodpovedajú skutočnému výskytu.
Vyskytuje sa ochorenie vo svete ?
Výskyt herpes simplex je celosvetový. K primárnej nákaze HSV 1 dochádza do 5 rokov veku. Výskyt ochorenia HSV 2 vírusom začína v období sexuálnej aktivity.
Ako sa dá ochoreniu predchádzať ?
V prevencii hrá dôležitú úlohu zdravotná výchova obyvateľstva, ktorá je zameraná na spôsob prenosu a hygienické opatrenia.
späť na začiatok stránky
Chlamýdiové infekcie-
Infekcie spôsobené chlamýdiami
Akú pohlavne prenosnú chorobu vyvolávajú?
Chlamýdie sú baktérie, ktoré vyvolávajú u človeka viacero závažných chorôb, často s trvalými následkami. Tým, že prežívajú a rozmnožujú sa vo vnútri napadnutých epitelových buniek menia ich funkčné schopnosti. Chlamydia trachomatis je druh chlamýdie, ktorá vyvoláva pohlavne prenosné infekcie močovopohlavného a reprodukčného systému. Najmenej u 50 % mužov a u 70 % žien sa infekcia touto chlamýdiou v akútnej, nekomplikovanej fáze neprejaví a následne je veľké množstvo prípadov neodhalených. Infikovaný človek, ktorý nemá príznaky môže pritom preniesť nákazu na sexuálneho partnera.
Aké sú príznaky tejto pohlavne prenosnej choroby?
U žien, ktoré majú príznaky chlamýdiovej infekcie močovopohlavného traktu sa môže objaviť neobvyklý, väčšinou žltkavý výtok z pošvy, krvácanie medzi menštruáciami, pálivá bolesť pri močení a bolesti v podbrušku. U mužov to býva belavý, hlienový alebo len vodnatý výtok z močovej rúry a bolesť pri močení. Ak sa príznaky infekcie chlamýdiami objavia, býva to v odstupe 1 až 3 týždňov od pohlavného styku. Tieto príznaky sú spôsobené akútnym zápalom močovej rúry u mužov i žien, u žien aj akútnym zápalom krčka maternice. U obidvoch pohlaví môže po análnom styku vzniknúť akútny zápal konečníka. V niektorých prípadoch príznaky pretrvávajú, inokedy vymiznú za niekoľko dní.
Bez liečby môže infekcia prejsť do chronicity, často s následkami. U žien chronický zápal maternice vyvoláva poruchu jej funkcií, chronický zápal vajcovodov môže viesť k ich nepriechodnosti a k sterilite, ako i k prechodu chlamýdií do brušnej dutiny so vznikom tzv. panvovej zápalovej choroby. U mužov môže vzniknúť bolestivý chronický zápal prostaty a nadsemenníkov. Pri infekcii Chlamydiou trachomatis môže vzniknúť aj zápal kĺbov a očných spojoviek.
Ako sa prenáša infekcia?
Infekcia sa prenáša nechráneným vaginálnym či análnym stykom. Prameňom nákazy môže byť aj infikovaný partner, ktorý nemá žiadne príznaky. Infikovaná matka môže preniesť nákazu na novorodenca počas pôrodu a spôsobiť u neho zápal spojoviek alebo pľúc.
Ako sa dá choroba potvrdiť?
Najideálnejšie sú nové molekulárno biologické amplifikačné testy, ktorými je možné potvrdiť Chlamydiu trachomatis v mieste zápalu. U ženy sa dá materiál na vyšetrenie získať sterom z krčka maternice i samoodberom vaginálneho výteru, u muža odberom moča či výterom z močovej rúry.
Je možná liečba infekcie?
Diagnostikovanú, nekomplikovanú chlamýdiovú infekciu možno v súčasnosti vyliečiť účinnými antibiotikami. Vhodné je súčasne liečiť sexuálneho partnera, ktorý by mohol byť opätovným prameňom infekcie, zdržať sa hoci aj chráneného pohlavného styku (v bunkách uložené chlamýdie môžu byť vytlačené a napadnú ďalšie zdravé bunky) a skontrolovať účinnosť liečby.
Aký je výskyt pohlavne prenosných chlamýdiových infekcií?
V Spojených štátoch amerických je ročne hlásených okolo milióna nových prípadov, skutočný počet prípadov sa odhaduje na 3 milióny. Trikrát viac prípadov je hlásených žien ako u mužov a postihnuté sú hlavne mladé ženy vo veku 15 až 24 rokov. K istému skresleniu dochádza častejším vyšetrovaním žien v rámci národných programov prevencie (u žien sú ťažšie následky – tzv. panvová zápalová choroba, mimomaternicové tehotenstvo, neplodnosť). Možno očakávať, že obdobný charakter má aj výskyt v Slovenskej republike.
Ako sa dá chrániť pre infekciou?
Najideálnejší je dlhodobý monogamný vzťah s partnerom, ktorý bol správne vyšetrený a nie je infikovaný. Správne a dôsledné používanie latexových kondómov znižuje riziko nákazy. Vo vyspelých krajinách existujú programy na predchádzanie tejto „tichej“ chorobe s následkami. Odporúča sa napríklad každoročné testovanie sexuálne aktívnych žien vo veku do 25 rokov alebo vyšetrovanie všetkých gravidných žien.
Aká je to choroba ?
Cholera je akútne hnačkové ochorenie, ktoré má vo väčšine prípadov prudký nástup, pričom hnačky sú často sprevádzané aj zvracaním a obrovskou stratou tekutín a minerálov. Ochorenie spôsobuje baktéria, ktorá sa prenáša z človeka na človeka prostredníctvom znečistenej vody, menej často i jedla. Kým u domorodého obyvateľstva pri výskyte epidémii býva smrtnosť pomerne vysoká, turisti sa nakazia len zriedkavo a priebeh u nich nebýva taký dramatický. Ochorenie spôsobuje baktéria „Vibrio cholerae“. Inkubačný čas ochorenia je veľmi krátky v rozpätí od niekoľkých hodín do 6 dní.
Je možné toto ochorenie liečiť?
Najúčinnejšia liečba ochorenia je rýchle a dostatočné zavodnenie organizmu a to buď perorálne, teda ústami alebo aj do žíl infúziami. Súčasne sa podávajú lieky účinné na pôvodcu nákazy a to buď sulfonamidy alebo antibiotiká, ktoré predovšetkým skracujú infekčnosť danej osoby ale podstatne neovplyvňujú priebeh ochorenia.
Vyskytuje sa ochorenie na Slovensku?
Cholera sa na Slovensku nevyskytuje už 35 rokov.
Je možné zavlečenie tejto choroby krajín výskytu?
Cestujúci do krajín s výskytom sa môžu nakaziť, počas inkubačného času pricestovať na Slovensko, kde dôjde k prepuknutiu ochorenia. V prípade, že sa takáto osoba bude pohybovať v prostredí s nízkym hygienickým štandardom, je možné toto ochorenie rozšíriť podobne, ako sa na Slovensku šíri napr. dyzentéria a žltačka typu A, teda choroby špinavých rúk. Preto je dôležité aby každý cestovateľ po návrate z krajiny výskytu cholery pri hnačkových príznakoch navštívil ambulanciu pre cudzokrajné alebo infekčné choroby, kde bude sledovaný, liečený a izolovaný. K takejto situácii na Slovensku došlo v roku 1970.
Ako sa možno chrániť pred ochorením ?
Na trhu očkovacích látok je k dispozícii očkovacia látka, ktorá sa podáva v roztoku perorálne v jednej dávke hodinu pred použitím a hodinu po požití sa nemá konzumovať iné jedlo ani nápoj. V intervale za cca za 6 dní. Účinnosť vakcíny je približne 80% ba i nižšia. Preto sa v krajinách, kde sa cholera vyskytuje odporúča predovšetkým dodržiavať princípy hygienických zásad, odporúča sa piť len balené tekutiny a jedlá konzumovať len dostatočne tepelne opracované, nepoužívať na schladenie nápojov ľad, nekonzumovať šaláty z tepelne neupravenej zeleniny, nekonzumovať surové morské plody.
Je očkovanie bezpečné ?
Očkovanie môže byť ojedinele sprevádzané ľahkou nevoľnosťou, kŕčmi a zrýchlenou činnosťou srdca. Tieto však rýchlo miznú.
Kedy sa treba dať zaočkovať ?
Očkovanie by sa malo vykonať minimálne 6 – 8 dní pred cestou, čo je doba kedy sa vytvoria protilátky. Ochrana trvá približne 6 mesiacov. Očkovanie sa odporúča prevažne len osobám, ktoré budú dlhšiu dobu pobývať v krajine výskytu, v oblastiach kde nie sú výdobytky civilizácie (v džungli, v pralesoch, v dedinských obydliach ...). Bežným turistom sa očkovanie neodporúča.
Čo je chrípka?
Chrípka je infekčné ochorenie vyvolané vírusom. Klinicky prebieha ako akútne zápalové ochorenie horných dýchacích ciest. Jej nástup je obvykle náhly, z plného zdravia. Často začína zimnicou, bolesťami hlavy, teplota stúpa na 39 – 40 ºC. Chorý má bolesti svalov a kĺbov, suchý, dráždivý kašeľ, nádchu, pocit sucha a škriabania v hrdle. Ku klinickým príznakom dochádza za 1 až 3 dni od infikovania sa. Pokiaľ nevzniknú komplikácie, príznaky po 3-5 dňoch odoznejú. K úplnému uzdraveniu obvykle dôjde do 2-4 týždňov od prvých príznakov.
Je chrípka vážne ochorenie?
Pre väčšinu ľudí je vírus chrípky iba nepríjemná skúsenosť, ale v niektorých prípadoch môže mať vážny priebeh. Najčastejšie komplikácie chrípky sú zápal priedušiek, zápal stredného ucha, prínosových dutín a zápal pľúc. Komplikácie často vyžadujú hospitalizáciu v nemocnici a u vysoko rizikových osôb (starých ľudí a ľudí trpiacich na chronické ochorenie srdca) môžu spôsobiť až ohrozenie života.
Ako sa chrípka diagnostikuje?
Lekár zvyčajne určuje diagnózu na základe klinických príznakov. Je náročné rozlíšiť chrípku od iných respiračných infekcií. Počas epidémie 60 – 70 % pacientov s jasnými príznakmi chrípke podobného ochorenia má vlastne chrípku, zostatok môže trpieť na inú vírusovú infekciu. Potvrdiť vírus chrípky alebo bielkovinu vírusu umožňujú laboratórne testy z výterov hrdla alebo nosa. Taktiež je možné dokázať vzostup protilátky v krvi. Laboratórne testy sa však nerobia u každého ochorenia.
Ako sa odlišuje chrípka od obyčajného prechladnutia?
Mnoho ľudí si mýli chrípku so silným prechladnutím, avšak chrípka je zvyčajne vážnejšie ochorenie. Príznaky bežného prechladnutia trvajú kratšie a komplikácie ako zápal pľúc sa vyskytujú zriedka.
Aké sú príznaky bežného prechladnutia?
Príznaky prechladnutia sú nádcha, kýchanie, slziace oči a podráždené hrdlo. Toto ochorenie je obmedzené na horné dýchacie cesty, nevzniká náhle z plného zdravia triaškou, vysokou teplotou, ale teplota, zvyčajne do 38 st. sa objavuje 1-2 dni od začiatku nádchy.
Existujú aj iné vírusy, ktoré môžu zapríčiniť podobné ochorenie?
Okrem vírusu chrípky môžu podobné ochorenie dýchacích ciest zapríčiniť aj iné patogény. Rhinovírusy, RS vírusy, adenovírusy a vírusy parachrípky môžu zapríčiniť ochorenie, ktoré môže byť nesprávne považované za chrípku, ak je sprevádzané podobnými príznakmi.
Je možná prevencia chrípky?
Jediná preukázateľná efektívna metóda prevencie je očkovanie.
Ako sa prenáša chrípka?
Vírus sa prenáša kvapôčkovou infekciou pri kašlaní a kýchaní. Vírus infikuje bunky sliznice dýchacieho traktu a v týchto bunkách sa rozmnožuje po 4 – 6 hodinách. Z napadnutej bunky sa uvoľňuje niekoľko tisíc vírusov, ktoré infikujú ďalšie bunky a pri kašľaní a kýchaní sa dostávajú do ovzdušia.
Ako dlho je človek nákazlivý?
Obdobie nákazlivosti, teda obdobie kedy sa od chorého na chrípku môžu nakaziť ľudia v jeho okolí je 3 – 5 dní od vzniku príznakov u dospelých a do 7 dní u malých detí.
Ako sa chrípka lieči?
Ako viacero vírusových ochorení, chrípka sa musí vyležať. Odporúčané sú lieky na tlmenie bolesti hlavy, svalov a zníženie teploty. V niektorých krajinách sú dostupné na liečenie chrípky typu A antivirotiká amantadine a rimantadine: oba sú rovnako efektívne, ale amantadine môže mať neurologické a rimatadine gastrointestinálne nepriaznivé účinky. Okrem toho veľmi často vzniká rezistencia na oba lieky.
Inhibítory neuraminidázy pod názvom Relenza (inhalačná forma) a Tamiflu (tabletková forma) sú novým druhom lieku proti chrípke dostupný aj u nás; sú zamerané na liečenie základnej príčiny ochorenia, rozmnožovanie vírusu chrípky v dýchacích cestách. Široké, dlhodobé a nekontrolované podávanie antivirotík však môže viesť ku vzniku rezistencie a rýchlejším antigénnym zmenám vírusu chrípky.
Koľko ľudí ochorie na chrípku?
Chrípkové epidémie sa vyskytujú prakticky každý rok, hoci rozsah a intenzita epidémií sa značne menia. Najčastejší, najrozsiahlejší a najvážnejší výskyt prípadov chrípky je spôsobený vírusom typu A. Ohrození sú najmä ľudia s inými základnými ochoreniami, ktorí sú vo vysokom riziku vzniku komplikácií chrípky. Odhaduje sa, že každoročne ochorie na chrípku približne 10-15% ľudí na celom svete. V priebehu veľkej epidémie chorobnosť na chrípku môže dosiahnuť až 50%.
Čo je epidémia?
Ak je výskyt prípadov chrípky v populácii alebo v regióne podstatne vyšší ako bežne počas celého roka.
Čo je pandémia?
Vo všeobecnosti pandémia je epidémia, ktorá sa šíri na veľmi veľké územie (prinajmenšom na celý kontinent) a postihuje veľkú časť populácie. Podľa tejto definície je takáto pandémia chrípky každý rok. S chrípkou spojené pomenovanie pandémia je ohraničené na celosvetovú epidémiu zapríčinenú novým subtypom vírusu chrípky. Takýto nový subtyp je charakterizovaný veľkými zmenami v zložení bielkovín na povrchu vírusu chrípky. Pandémie sú spôsobené iba s vírusom chrípky typu A.
Kedy pravdepodobne vypukne najbližšia pandémia?
To nie je známe. V 20.storočí vypuklo niekoľko pandémií, v r.1918 (,,Španielska chrípka“), v r.1957 (,,Ázijská chrípka“) a v r.1968 (,,Hong Kongská chrípka“). Vznik novej pandémie sa očakáva v prvej až druhej dekáde 21. storočia.
Kde pravdepodobne vypukne najbližšia pandémia?
Podľa poslednej skúsenosti sa dá predpokladať, že pandémia by mohla vypuknúť v Ázii, ale aj v inej časti sveta.
Vypukne najbližšia pandémia v zimnom období?
Pandémie zvyčajne vypuknú v zimnom období, ale môžu vypuknúť aj v inom ročnom období. Jedna z najväčších pandémií chrípky ,,Španielska chrípka“ prebiehala v mesiacoch marec – júl v r. 1918.
Aká je to choroba ?
Nákaza prebieha rôzne, predovšetkým v závislosti na veku a infekčnej dávke, a to od inaparentného priebehu po typický obraz infekčnej mononukleózy. Typický klinický obraz je charakterizovaný povlakovou angínou a obojstranným zdúrením podčeľustných a krčných uzlín, horúčkou a zväčšením sleziny. Častou komplikáciou je postihnutie pečene vzácne srdcového svalu, útlm krvotvorby alebo ruptúra sleziny. Vírus môže prežívať v organizme a pri poklese odolnosti sa reaktivovať. Rekonvalescencia ochorenia býva veľmi dlhá. U detí nákaza prebieha často ako ľahký zápal mandlí, hrdla alebo subfebrilný stav. Pôvodcom nákazy je herpetický vírus Epstein – Barreovej. Prameňom nákazy je výhradne človek, často bezpríznakový nosič. Nosičstvo v rekonvalescencii je dlhodobé, vírus sa vylučuje slinami a faryngeálnym sekrétom. K prenosu dochádza pri priamom kontakte slinami a infekčnými kvapôčkami, nepriamo kontaminovanými predmetmi. Inkubačný čas je 4 až 7 týždňov.
Je možné ochorenie liečiť ?
Špecifická liečba nie je k dispozícii. Ťažkým toxickým prípadom sa odporúča nesteroidná protizápalová liečba.
Vyskytuje sa ochorenie na Slovensku ?
Najvyššia vekovošpecifická chorobnosť na Slovensku je vo vekovej skupine 15-19-ročných.
Vyskytuje sa ochorenie vo svete ?
Výskyt je celosvetový. V rozvojových krajinách s vírusom EB infikujú skôr deti v nižšom veku pod obrazom miernej až inaparentnej nákazy. V rozvinutých krajinách je pomalšie premorovanie spojené s vyššou manifestáciou nákazy a závažnejšími klinickými príznakmi u adolescentov a mladých dospelých.
Ako sa dá ochoreniu predchádzať ?
Špecifické preventívne opatrenia neexistujú, význam má osobná hygiena pri kontakte so slinami.
Japonská B encefalitída(zápal mozgu)
Aká je to choroba ?
Japonská encefalitída B je akútne ochorenie, ktoré spôsobuje vírus. Ochorenie prebieha prevažne bez príznakov ako veľmi ľahké. V malom percente nakazených však postihuje centrálny nervový systém, u niektorých ochorenie postupuje veľmi rýchlo, nastupujú obrny, až chorí upadajú do kómy. U časti takto chorých zanecháva prekonané ochorenie trvalé následky. Ochorenie prenáša komár, rezervoárom je najčastejšie prasa domáce.
Je možné ochorenie liečiť ?
Keďže sa jedná o vírusové ochorenie, liečba je symptomatická a nebýva vždy úspešná.
Vyskytuje sa ochorenie na Slovensku ?
Výskyt ochorenia na Slovensku nebol zaznamenaný, nakoľko sa jedná o endemickú nákazu niektorých Afrických krajín.
Je možné ochorenie zavliecť zo zahraničia ?
Japonská encefalitída typu B sa vyskytuje v juhovýchodnej Ázii, najčastejšie v letnom a jesennom období.
V Číne, Japonsku, Kórei, Vietname, na Indickom subkontinente a Oceánii sa zaznamenáva ročne okolo 30 000 ochorení, z ktorých asi 5000 končí smrťou. Nákaza na Slovensko možno importovať avšak na Slovensku nie sú klimatické podmienky pre jej šírenie.
Ako sa možno pred ochorením chrániť ?
Účinnou ochranou proti ochoreniu je očkovanie, ktoré spolu s použitím ochranných prostriedkov proti komárom pomáha zabrániť ochoreniu. Na očkovanie sa používa neživá očkovacia látka, ktorá sa aplikuje injekčne do svalu.
Je očkovanie bezpečné ?
K vedľajším účinkom očkovania patria ľahké lokálne reakcie.
Kedy sa treba dať zaočkovať ?
Očkovanie treba vykonať optimálne 1 mesiac pred odchodom do endemickej oblasti, avšak minimálne 3 týždne, nakoľko základné pozostáva z 2 dávok podaných v intervale 1 – 2 týždne. Týždeň po podaní 2. vakcíny možno očkovaného považovať za chráneného. Očkovanie sa odporúča vykonať len výnimočne a to u osôb, ktoré budú 4 týždne a viac pobývať v endemických krajinách a to najmä na vidieku a to predovšetkým z profesionálnych dôvodov a len výnimočne turistom, ktorí sa tak isto zdržia v endemických oblastiach dlhšie.
Poznámka:
Očkovacia látka nie je v Slovensku registrovaná, jej výrobcom je Japonsko a možno ju pre výnimočné prípady zakúpiť v Rakúsku.
Aká je to choroba?
Je to typická zoonóza (choroba prenášaná na človeka zo zvieraťa), podobne ako salmonelóza. Pôvodca ochorenia sa vyskytuje u mnohých zvierat tak domácich ako aj divých. Vysoká premorenosť je u hydiny (sliepky a morky). K infekcii môže dôjsť aj po konzumácii nepasterizovaného mlieka, nedostatočne tepelne upravených, primárne alebo sekundárne kontaminovaných mäsitých pokrmov.
Poznáme 16 druhov kampylobakterov, z nich ochorenia u ľudí najčastejšie spôsobujú Campylobacter jejuni, Campylobacter coli, Campylobacter laridis a Campylobacter upsaliensis. C. jejuni a C. coli. Po krátkej inkubačnej dobe (obvykle 2-5 dní) začnú príznaky akútneho hnačkového ochorenia. Hnačka trvá niekoľko dní, stolica je vodnatá, hlienovitá, niekedy s prímesou krvi, obvykle s výraznou bolesťou brucha. Zvýšená teplota, prípadne horúčka sa môže objaviť ešte pred hnačkou. Ochorenie býva často spojené s nauzeou, vracaním, malátnosťou, bolesťami hlavy a svalov, teplotou až do 40°C. Môže byť komplikované zápalom kĺbov, žlčníka, mozgových blán, hemolytickou anémiou a syndrómom Guillain –Barré. Tieto komplikácie postihujú najmä osoby so zdravotným a imunologickým oslabením.
Je možné toto ochorenie liečiť?
Väčšina ochorení sa lieči v domácom prostredí. V akútnej fáze ochorenia je potrebný diétny režim s doplnením tekutín. Hospitalizáciu si vyžadujú ťažšie stavy, pri ktorých hrozí dehydratácia a následný rozvrat vnútorného prostredia a ochorenia sprevádzané komplikáciami a hrozbou sepsy.
Vyskytuje sa ochorenie na Slovensku?
Počet na Slovensku evidovaných prípadov je ovplyvnený úrovňou laboratórnej diagnostiky a dostupnosťou transportných médií. V rokoch 2000 – 2005 chorobnosť na Slovensku mierne klesala z 45,0 na 40,9/100 000. Ročne je to zhruba 1500 ochorení. Ochorenia sa vyskytujú väčšinou sporadicky, s typickou letnou sezonalitou.
Vyskytuje sa ochorenie vo svete?
Výskyt je celosvetový, v niektorých krajinách sú kampylobakteriózy väčším problémom ako salmonelózy. Považuje sa za najčastejšia bakteriálnu alimentárnu nákazu v Európe.
Ako predchádzať ochoreniu kampylobakterióza?
Prevencia kampylobakteriózy je rovnaká ako prevencia salmonelóz. Predovšetkým ide o dôkladné tepelné spracovanie živočíšnych produktov a správne uchovávanie stravy. Riziko pre ľudí sa zníži redukciou výskytu kampylobakteriózy v chovoch hydiny, čo je úlohou veterinárnej služby. Súčasne je potrebné sa zamerať na prevenciu ochorení u ľudí zlepšením znalostí a úrovne stravovania tak individuálneho ako aj hromadného. Jednou z príčin zvýšeného výskytu kampylobakterióz u nás sa považuje zmenený trend stravovania, t.j. zvyšuje sa konzumácia hydiny. Pozitívny výsledok je však znížený nesprávnou manipuláciou pri spracovávaní mäsa v domácnostiach a v zariadeniach spoločného stravovania.
Je očkovanie proti kampylobakterióze?
V súčasnosti neexistuje očkovacia látka proti kamyplobakterióze.
Kliešťový zápal mozgu – kliešťová encefalitída
Aká je to choroba?
Kliešťová encefalitída je akútne horúčnaté ochorenie postihujúce centrálny nervový systém ( zápal mozgových blán a zápal mozgu). U časti chorých ochorenie prebieha úplne ľahko, alebo pod obrazom chrípky a býva často nerozpoznané. Ochorenie spôsobuje vírus, ktorý na človeka prenáša kliešť. Rezervoárom nákazy v prírode sú divoko žijúce zvieratá, cicaním na nich sa kliešť infikuje a náhodne prenáša nákazu na človeka. Infikované kliešte sa vyskytujú v tzv. endemických oblastiach, kde žijú nakazené tzv. „rezervoárové zvieratá“ a to hlodavce, vysoká zver, líšky a hlodavce. Nákazu z divých zvierat môžu kliešte preniesť aj na domáce zvieratá, napr. kozy, ktorých produkty môžu byť tiež faktorom nákazy (surové mlieko, syry ..). Inkubačný čas ochorenia sa pohybuje v rozpätí 7 – 14 dní.
Je možná liečba ochorenia?
Keďže pôvodcom nákazy je vírus liečba sa sústreďuje najmä na tlmenie príznakov ochorenia. Ochorenie môže zanechať aj trvalé následky a výnimočne končí smrťou.
Ako sa možno pred ochorením chrániť?
Účinným prostriedkom pred ochorením je očkovanie, ktoré pozostáva z 3 očkovacích dávok očkovacej látky podanej injekčne do svalu. Súčasťou ochrany je aj ochrana pred prisatím kliešťa v prírode a to najmä vhodným oblečením, užívaním repelentných prípravkov a kontrola tela po návrate z prírody a vhodné odstránenie prisatého kliešťa.
Je očkovanie bezpečné?
Po očkovaní sa môžu objaviť lokálne príznaky ( opuch, začervenanie) a zväčšenie uzlín v blízkosti miesta očkovania. Vzácne sa pozoruje horúčka, únava, bolesti vo svaloch a kĺboch a nevoľnosť.
Kedy sa treba dať zaočkovať?
Keďže aj na Slovensku sú pomerne presne popísané tzv. endemické oblasti výskytu kliešťovej encefalitídy odporúčané očkovanie sa je určené najmä osobám trvale žijúcich v týchto oblastiach, ďalej osobám pracujúcich v týchto oblastiach, športovcom ktorých šport je viazaný na tieto oblasti ale i náhodným turistom. Optimálne je začať s očkovaním v posledných zimných mesiacoch napr. vo februári, po prvej dávke druhú podať v intervale 1 mesiaca a 3. dávku za 6 mesiacov. Prvé 2 dávky ochránia človeka už pred tzv. jarnou aktivitou kliešťov a 3. dávka posilní imunitu pred jesennou aktivitou kliešťov. Ochrana po takto vykonanom očkovaní trvá 3 roky, preto po ich uplynutí treba vykonať preočkovanie 1 dávkou. Preočkovanie v intervale 3 roky treba vykonávať do vtedy, kým riziko nákazy trvá. Očkovať sa možno aj inými vakcínami napr. tzv. zrýchlenou vakcínou, keď sa 3 dávky očkovacej látky podávajú v mesačných intervaloch alebo v 2 týždňových intervaloch, vtedy však treba prvé preočkovanie vykonať už po 1 roku.
Aká je to choroba?
Kvapavka patrí medzi klasické, často sa vyskytujúce pohlavné choroby. Vyvoláva ju baktéria Neisseria gonorrhoeae (gonokok). Prenáša sa skoro výlučne pohlavným stykom a prejavuje sa akútne zväčša hnisavým zápalom slizníc močovopohlavného ústrojenstva. U muža takto postihuje močovú rúru a u ženy močovú rúru a krček maternice. Podľa charakteru pohlavného styku môže byť hnisavý zápal slizníc lokalizovaný aj v konečníku a hltane. Infekcia sa môže postupne šíriť do vnútorných pohlavných orgánov, kde vzniká zápal chronického charakteru. Krvnou cestou sa môže zápalový proces preniesť na kĺby, vnútornú blanu srdcových dutín a mozgové pleny. Do očí novorodenca môže byť nákaza zanesená z pôrodných ciest chorej matky.
Ako prebieha kvapavka u muža a ako u ženy?
U mužov je najčastejším prejavom kvapavky akútny zápal prednej časti močovej rúry po 2 – 5 dňoch od pohlavného styku s infikovanou osobou. Pacient pociťuje najprv pri močení štípanie až bolestivé pálenie v močovej rúre, za ďalších niekoľko hodín z nej začína vytekať hustý, smotanový, žltý až žltozelený hnis. Po dvoch týždňoch sa príznaky zmiernia, výtok je menší a redší, ochorenie prechádza do chronického štádia a pacient ráno pozoruje v ústí močovej rúry kvapku hnisu alebo hlienového sekrétu. Bez efektívnej liečby sa zápal obyčajne začne šíriť aj do zadnej časti močovej rúry a zápal môže postihnúť aj predstojnú žľazu, nadsemeníky a semenné mechúriky a ďalšie tkanivá. Následkom takejto rozsiahlej infekcie môže byť neplodnosť.
U dospelých žien sú príznaky kvapavky často mierne, dokonca väčšina infikovaných žien nemá žiadne príznaky. U ostatných po 5 až 7 dňoch od nákazy môže byť akútnym hnisavým zápalom postihnutá močová rúra, krček maternice a často aj konečník Neraz zápal postihuje aj sliznicu maternice, vajíčkovody, vaječníky a pobrušnicu. Príznaky zápalu močovej rúry, pálenie až bolestivosť pri močení, nie sú tak búrlivé ako u muža. Zápal krčka maternice je najčastejší a je doprevádzaný zelenožltým hnisavým výtokom. Po troch až šiestich týždňoch od nákazy prechádza choroba do chronického štádia, ťažkosti ustupujú, výtok sa zmierňuje, avšak v drobných chodbičkách ostávajú gonokoky, ktoré môžu nakaziť partnera alebo byť zdrojom komplikácií u nositeľky.
Ako sa prenáša infekcia gonokokmi?
Prenos gonokokov z infikovaného partnera sa uskutočňuje pri nechránenom vaginálnom, orálnom alebo análnom styku a iných sexuálnych praktikách. Nepriamy, nepohlavný prenos je veľmi zriedkavý. Môže k nemu dôjsť pri porušení hygienických pravidiel, bezprostredne znečistenými vlhkými predmetmi, napríklad uterákom, alebo znečistenými prstami rúk. U novorodencov dochádza ku hnisavému zápalu spojoviek počas pôrodu pri prechode pôrodným kanálom infikovanej matky.
Ako sa dá kvapavka diagnostikovať?
Na laboratórne potvrdenie gonokokovej infekcie sa používa najmä mikroskopické vyšetrenie hnisu z močovej rúry a z krčka maternice prípadne konečníka či spojoviek ako i kultivačné vyšetrenie hnisu z postihnutých miest so zisťovaním citlivosti neisérií na antibiotiká.
Dá sa kvapavka liečiť?
Základom liečby je správne použitie antibiotík Na zvolené antibiotikum musia byť gonokoky citlivé lebo niektoré antibiotiká používané v minulosti stratili svoju účinnosť. Nebezpečné je samoliečenie antibiotikami, ktoré môže viesť k bezpríznakovému pretrvávaniu infekcie a k prechodu kvapavky do chronicity. Dôležité je vyšetrenie a prípadné liečenie sexuálnych partnerov.
Aký je výskyt kvapavky vo svete a u nás?
Kvapavka je rozšírená na celom svete a predpokladá sa, že ročne ochorie až 25 miliónov ľudí. Najčastejšie na kvapavku ochorejú osoby v mladom dospelom veku, rovnako často muži i ženy. Na Slovensku v rokoch 1996-2000 postupne klesal počet hlásených prípadov. Mierny nárast možno pozorovať od roku 2000 V roku 2004 bolo zaznamenaných 122 prípadov, avšak nie všetci chorí sa dostavia na vyšetrenie k odborným lekárom a nie sú hlásené všetky prípady a tak je skutočný počet ochorení pravdepodobne niekoľkonásobne vyšší.
Ako sa dá chrániť pred kvapavkou?
Riziko prenosu infekcie gonokokmi sa dá znížiť správnym a dôsledným používaním latexových kondómov, naopak zvyšuje ho striedanie sexuálnych partnerov i pohlavný styk s náhodnými, neznámymi sexuálnymi partnermi. Najlepším riešením je starostlivý výber sexuálneho partnera a monogamia. Novorodeneckým hnisavým zápalom spojoviek sa predchádza vkvapkávaním liečebných roztokov do spojovkového vaku po pôrode.Prekonanie a vyliečenie kvapavky nechráni pred ďalšou infekciou gonokokmi.
Aké je to ochorenie?
Ide o infekčné ochorenie s multiorgánovým postihnutím, ktoré je vyvolané patogénnymi leptospírami a prenášané z infikovaných zvierat na človeka. V súčasnosti je známych asi 150 sérotypov leptospiróz. Tie sú usídlené v obličkách zvieracích hostiteľov, preto sa vylučujú močom zvierat. Hlavnými rezervoármi sú:
potkany - Leptospira icterohaemoragiae, poľní, lesní a vodní hlodavci - L. grippotyphosa, L. sejroe,
domáce zvieratá: pes - L. canicola,
prasatá a hovädzí dobytok - L. pomona.
Ochorenie sa vyznačuje pestrou symptomatológiou, pričom infekcia môže prebiehať buď bez príznakov, miernym "chrípkovým " ochorením alebo môže skončiť aj smrťou. Priebeh ochorenia je v typickom prípade dvojfázový, jednotlivé fázy však často splývajú. Medzi prvotné príznaky patrí horúčka a prekrvenie spojoviek. V miernejších prípadoch infekcia prebieha pod obrazom ľahkého horúčkového ochorenia, ktoré sa uvádzalo pod názvom žatevná alebo poľná horúčka. Jej vyvolávateľom je spravidla L. gripotyphosa. Najťažší obraz leptospirózy sa pozoruje pri nákaze, ktorej vyvolávateľom je L. icterohaemoragiae, a označuje sa ako Weilova choroba. Prvé príznaky tohto ochorenia sa nelíšia od miernejších foriem, ale na 4. - 10. deň sa stav zhoršuje, charakteristické sú vysoké teploty, zimnica, bolesti hlavy, ťažký ikterus, výrazné poruchy obličiek, krvácanie zo slizníc a kože, ktoré sa môže prejaviť i na mozgu a na srdci. Toto krvácanie je najčastejšou príčinou smrti.
Prenos leptospiróz zo zvierat na ľudí sa uskutočňuje:
priamym kontaktom s výlučkami, predovšetkým močom zvierat,
kontaminovanými potravinami,
krvou,
kontaminovaným tepelne nedostatočne spracovaným mäsom.
Prenos leptospiróz z človeka na človeka je výnimočný.
Vyskytuje sa ochorenie vo svete?
Leptospiróza je geopolitná nákaza s pomerne zriedkavým výskytom v priemyselne vyspelých krajinách, no v tropických a subtropických oblastiach je pomerne rozšírená.
Vyskytuje sa ochorenie na Slovensku?
Prvé prípady leptospirózy na Slovensku boli popísané v roku 1935 a neskôr v roku 1944. Počet hlásených prípadov na Slovensku však málokedy prevyšoval ročne 100 ochorení a v posledných 20 rokoch má klesajúcu tendenciu. Kým do 70. rokov sa hlásilo priemerne asi 100 prípadov, na prelome 80. a 90. rokov to bolo už len približne 40 ochorení.
V roku 2005 bolo hlásených 35 ochorení. Vyskytli sa v každom kraji s výnimkou Banskobystrického kraja. Najvyššia chorobnosť bola zaznamenaná v kraji Žilinskom.
Ako sa pred ochorením možno chrániť?
Prevencia zahrňuje opatrenia na zabránenie styku s močom a tkanivami infikovaných zvierat najmä u pracovníkov kanalizácií a bitúnkov. Dôležitá je osveta zameraná najmä na prevenciu nákazy turistov a poľnohospodárov, varovanie pred kúpaním sa v prírodných stojatých vodách v blízkosti výskytu hlodavcov.
Očkovanie.
V súčasnosti je v Južnej Ázii používaná polyvalentná inaktivovaná leptospirová vakcína v prípade možného rizika epidémie. Očkovanie na Slovensku zatiaľ nie je k dispozícii.
Aké je to ochorenie?
Je to vážne ochorenie, ktoré postihuje predovšetkým tehotné ženy, novorodencov a dospelé osoby s oslabeným imunitným systémom. Pôvodcom ochorenia je grampozitívna tyčinka Lysteria monocytogenes. Jej rezervoárom sú domáce i voľne žijúce zvieratá, cicavce, vtáky aj plazy.
Na človeka sa infekcia prenáša:
· konzumáciou tepelne nedostatočne spracovaných potravín živočíšneho pôvodu,
· inhaláciou kontaminovaného prachu,
· pri kúpaní vo vodách znečistených výkalmi,
· pri styku s chorým zvieraťom alebo jeho ošetrovaním.
Medziľudský prenos:
· transplacentárne - z matky na dieťa,
· pri pôrode prostredníctvom infikovaných pôrodných ciest,
· prostredníctvom zdravotníckeho personálu – fekálno orálnou cestou.
Vstupnou bránou infekcie je dýchací a tráviaci systém, porušená koža, spojovky, sliznice a placenta.
Ochorenie môže prebiehať v rôznych formách:
· vrodená forma - môže mať za následok potrat, predčasný pôrod, pôrod mŕtveho plodu alebo živého plodu, u ktorého sa prejaví včasná septická infekcia. Novorodenec má poruchy termoregulácie, dýchania a kŕče. Ak sa plod infikuje počas pôrodu v pôrodných cestách matky, začínajú sa u neho koncom prvého týždňa života rozvíjať neskoré príznaky infekcie, najčastejšie ako purulentná meningitída. U tehotnej ženy má infekcia často inaparentný priebeh alebo priebeh pod obrazom mierneho horúčkového ochorenia. Novorodenci môžu byť infikovaní aj nosičmi nákazy z nemocničného personálu.
· získaná forma - môže mať pestrú paletu príznakov, ako je hnisavá angína, hnisavý zápal spojiviek, uzlín, pľúc, mozgových plien a mozgu. Väčšinou však ochorenie prebieha bez príznakov.
Vyskytuje sa ochorenie na Slovensku?
Pôvodca listeriózy bol izolovaný Murrayom v roku 1926 a ochorenie bolo popísané v roku 1932 Nyfeldtom.
Na Slovensku sa listerióza vyskytuje ojedinele. Za posledných 9 rokov neprekročil ročný výskyt tohto ochorenia 10 prípadov. V roku 2005 bolo hlásených 5 ochorení a to z kraja Trnavského, Nitrianskeho, Žilinského, Prešovského a Košického.
Ako sa dá pred ochorením chrániť?
Preventívne opatrenia:
· dodržiavať hygienické predpisy a používať ochranné pomôcky (zdravotníci novorodeneckých a pôrodníckych oddelení, osoby, ktoré pracujú so zvieratami),
· dodržiavať dostatočnú tepelnú úpravu mäsa,
· u tehotných žien - vyvarovať sa akémukoľvek styku s domácimi hospodárskymi zvieratami.
Očkovanie.
V súčasnosti očkovanie nie je k dispozícii.
Aké je to ochorenie?
Je to ochorenie s vysokou zdravotnou závažnosťou. V prenose tejto nákazy majú dôležité postavenie kliešte. V nich sa borelie prenášajú z jedného vývojového štádia na druhé. Borelióza sa prejavuje pestrým klinickým obrazom závislým na postihnutí rôznych orgánoch.
Rozlišujú sa 3 štádiá choroby:
· pre prvé štádium sú typické kožné zmeny. Dochádza k začervenaniu kože okolo miesta, kde sa prisal kliešť, toto začervenanie sa šíri do okolia a súčastne jeho centrum bledne. Pridružené sú i ďalšie príznaky, ako je zvýšená teplota, únava, bolesti svalov a kĺbov.
· druhé štádium vzniká po týždňoch až mesiacoch a je charakterizované nervovými poruchami, aseptickým zápalom mozgomiešnych plien, obrnou hlavových nervov, najčastejšie lícneho a sluchového nervu.
· do klinického obrazu tretieho štádia, ku ktorému dochádza po niekoľkých mesiacoch až rokoch, patrí najmä postihnutie centrálneho nervového systému, kožné zmeny, zápaly kĺbov a očnej rohovky. Dochádza až k nekróze chrupaviek a kostí.
Je možná liečba ochorenia?
Liečba ochorenia je možná, vyžaduje si však dlhodobejšie podávanie ATB - priemerne 3 - 4 týždne.
Vyskytuje sa ochorenie na Slovensku?
Predpokladaný výskyt boreliózy na Slovensku je viac ako 500 nových ochorení ročne. Premorenosť kliešťov na Slovensku boréliou je priemerne asi 10% a v niektorých ohniskách môže byť i vyššia.
V roku 2005 boli ochorenia hlásené z každého kraja s celkovým počtom 843 prípadov, čo je vzostup o 24% oproti minulému roku. Najvyššia chorobnosť bola v Banskobystrickom a Trenčianskom kraji a najnižšia chorobnosťou v kraji Bratislavskom.
Vyskytuje sa ochorenie vo svete?
Toto ochorenie bolo dokázané v 43 zemiach sveta a vo všetkých kontinentoch okrem Antarktídy a Južnej Ameriky.
Ako sa pred ochorením možno chrániť?
Predpokladá sa, že aby človek mohol byť infikovaný, je potrebná prítomnosť kliešťa na koži viac ako 24 hodín. Preto každodenná prehliadka tela i odevu na prítomnosť kliešťov môže byť prevenciou vzniku ochorenia. Preventívne opatrenia sú teda zamerané na osobnú ochranu pred kliešťom, pretože neexistuje aktívne ani pasívne očkovanie. Obyvateľom v rizikových oblastiach sa doporučuje:
· vyhýbať sa nebezpečným miestam ako je okraj lesa, vysoká tráva, krovie,
· odporúča sa nosiť ošatenie pokrývajúce čo najväčšiu časť tela, hlavne dlhé nohavice a ponožky,
· odev by mal byť svetlý, aby sa z neho dali odstrániť prípadne neprisaté kliešte,
· na nekryté časti tela je vhodné použiť špeciálne repelenty odpudzujúce kliešte.
Očkovanie.
V súčasnosti je očkovacia látka proti Lymskej borelióze v štádiu vývoja.
Meningokoková meningitída–
meningokový zápal mozgových blán.
Aká je to choroba ?
Meningokokvá meningitída je akútne infekčné ochorenie, ktoré začína bolesťami hrdla, teplotou, pokračuje postihnutím mozgových blán sprevádzaných zvracaním a septikémiou. Ochorenie vyvoláva „Neisseria meningitidis“ – 3 rozličné skupiny A, B, C. Inkubačný čas je 1 – 8 dní. Prameň nákazy je chorý človek alebo nosič baktérie, prenos sa uskutočňuje kvapôčkami vzdušnou cestou. Ochorenie má prevažne ťažký klinický priebeh a v našich podmienkach u 7-9% chorých končí smrťou.
Je možná jeho liečba ?
Keďže ochorenie spôsobuje baktéria, liekom voľby sú antibiotiká. Aj napriek ich včasnému podaniu väčšia časť ochorení prebieha tak prudko, že ani ich podanie rozvoju choroby nestačí.
Vyskytuje sa ochorenie na Slovensku ?
Výskyt meningokokovej nákazy na Slovensku ráta v desiatkach pričom počty ochorení cyklicky kolíšu. V posledných 4. rokoch sa pozoruje pokles ochorení (31 prípadov v roku 2004). V rokoch 199 .. 200 sa však pozorovalo 80 – 100 ochorení ... Najviac ohrozenou skupinou sú deti 1 – 4 ročné a mladiství. Je možné ochorenie zavliecť zo zahraničia. Ochorenia sa vyskytujú na celom svete a to najmä v krajinách s nízkym hygienickým štandardom v krajinách Afriky a i v Ázii a Južnej Amerike.
Ako je možné proti ochoreniu sa brániť?
V prevencii ochorenia sa využíva v určitých situáciách očkovanie, ktoré sa však odporúča vykonať len u osôb, ktoré sa budú pohybovať v prostredí s epidemickým výskytom ochorenia. Jedná sa prevažne teda do krajín subsaharskej Afriky a Južnej Ameriky. V čase cyklického zvýšenia chorobnosti na túto nákazu na Slovensku sa proti nej očkovali branci, ktorí nastupovali na vojenskú základnú službu.
Je očkovanie bezpečné ?
Len vzácne sa po očkovaní vyskytujú prechodné lokálne reakcie, prípadne zvýšená teplota, dráždivosť a únava, ktoré do 3 dní ustupujú.
Kedy sa treba dať zaočkovať ?
Pri plánovanej ceste do epidemických oblastí sa treba očkovať minimálne 10 dní pred odchodom. Očkovacia látka chráni očkovaného približne 3 roky. Pre túto relatívne krátku dobu ochrany sa s celoplošným očkovaním proti menigokokovaj menigitíde neuvažuje.
Mumps, príušnice (parotitída)
Aká je to choroba?
Je to akútne infekčné ochorenie sprevádzané teplotou, nápadným zdurením príušnej žľazy a iných slinných žliaz. Ochorenie môže komplikovať zápal semenníkov, vaječníkov, zápal slinivky brušnej a zápal mliečnych žliaz najmä u dospelých osôb. Inkubačný čas je 18-21 dní. Pôvodcom nákazy je vírus. Prameňom nákazy je chorý človek a to asi 7 dní pred vznikom príznakov ochorenia až do 9.dňa po ich vzniku, teda celkom asi 16 dní. Prenos nákazy sa uskutočňuje kontaminovaným vzduchom pri priamom styku s chorým, ale aj nepriamo kontaminovanými predmetmi.
Je možná jeho liečba?
Keďže sa opäť jedná o vírusové ochorenie, liečba spočíva v tlmení príznakov a to teploty a opuchov. Súčasťou liečby je aj kľudový režim ako prevencia komplikácií, ktoré u mladých mužov možno viesť až k neplodnosti, ďalej zápalu mozgu a mozgových blán.
Vyskytuje sa ochorenia na Slovensku?
Ročne je zaznamenávaných 10-30 prípadov ochorenia a to najmä u osôb, ktoré neboli očkované.
Je možné jeho zavlečenie z iných krajín?
Ochorenie sa vyskytuje v krajinách, kde je zaočkovanosť nízka, alebo sa vôbec neočkuje.
Ako sa dá predchádzať ochoreniam?
Očkovanie proti mumpsu je solídnou ochranou pre ochorením, po očkovaní sa vytvorí ochranná hladina protilátok približne za 2-3 týždne.
Je očkovanie bezpečné?
Po očkovaní sa môže vyskytnúť zvýšená teplota, začervenanie v mieste vpichu, opuch príušných žliaz a ojedinele neurologické príznaky v podobe zápalu mozgových blán. Tieto a ďalšie účinky sa vyskytujú medzi 6.a 12.dňom po očkovaní a trvajú 1-3 dni.
Kedy treba vykonať očkovanie?
Očkovanie sa vykonáva v najskôr v 15.mesiaci života 1 dávkou očkovacej látky v kombinovanej očkovacej látke proti osýpkam a ružienke, preočkovávajú sa deti po dovŕšení 11.roku života.
späť na začiatok stránky
Osýpky, sypanice(morbilli)
Aká je to choroba?
Osýpky sú akútne, vysoko nákazlivé horúčkovité ochorenie s katarálnymi príznakmi a výsypom. Inkubačný čas je 10-11 dní. Pôvodcom nákazy je vírus. Prameňom nákazy je vždy chorý človek v štádiu katarálnych príznakov ale aj v období výsypu. K prenosu nákazy dochádza kontaminovaným vzduchom pri priamom styku s chorým, ale aj nepriamo čerstvo kontaminovanými predmetmi.
Je možná jeho liečba?
Vzhľadom k tomu, že sa jedná o vírusové ochorenie, liečba je sústredená na zmiernenie príznakov ochorenia, teda najmä na zníženie teploty a najmä na ochranu pacienta pred inou tzv. superinfekciou.
Vyskytuje sa ochorenie na Slovensku?
Do zavedenia plošného očkovania sa ochorenie vyskytovalo pravidelne v cyklických epidémiách. Od zavedenia očkovania sa ochorenie vyskytuje len výnimočne a to u detí, ktoré z rôznych príčin neboli očkované a prišli do styku s chorým, obyčajne s cudzincom, alebo sa nakazili mimo územia našej republiky. Ak sa neočkovaných nahromadilo viac, vznikajú aj epidémie.
Je možné ochorenie zavliecť z iných krajín?
Ochorenie sa vyskytuje celosvetovo, ale najmä v krajinách, kde je nedostatočná zdravotná starostlivosť a nízka zaočkovanosť. Pri súčasnom pohybe obyvateľov a možnosti v krátkej dobe prekonať veľké vzdialenosti, je zavlečenie ochorenia možné, čo sa stalo aj v predchádzajúcich dvoch rokoch.
Ako sa dá ochoreniu predchádzať?
Účinnú ochranu proti ochoreniu poskytuje očkovanie živou očkovacou látkou, po podaní ktorej vytvára očkovaný ochrannú hladinu protilátok.
Je očkovanie bezpečné?
Očkovanie je vo výnimočných prípadoch sprevádzané teplotou, začervenaním v mieste vpichu, zápalom spojiviek, horných dýchacích ciest a celkom raritne (1 prípad na milión očkovaných) neurologické ťažkosti (zápal mozgu alebo mozgových blán). Súčasne používané vakcíny proti osýpkam sú takouto komplikáciou sprevádzané ešte v nižšej frekvencii ako 1 na milión.
Kedy sa treba dať zaočkovať?
Očkovanie sa odporúča vykonať po uplynutí 14. mesiaca života dieťaťa, teda v prvý deň 15.mesiaca života. Očkovanie pozostáva z jednej dávky očkovacej látky, ktorá je kombinovaná s očkovacou látkou proti ružienke a mumpsu.
Deti po dovŕšení 11.roku života sú preočkované ďalšou dávkou očkovacej látky.
Aká je to choroba ?
Ovčie kiahne sú vysoko nákazlivé horúčkovité ochorenie s katarálnymi príznakmi a výsypom prakticky po celom tele, na tvári i vo vlasoch. Často nákazy prebieha veľmi ľahko alebo bez príznakov. Možné sú i komplikácie po ochorení – zápal pľúc (u dospelých). Prameňom nákazy je chorý človek už v posledných dňoch inkubačného času, ktorý sa pohybuje v rozpätí 2 až 3 týždne (13-17 dní). Ochorenie sa prenáša kvapôčkami pri priamom prenose, nepriamo predmetmi kontaminovanými nosným sekrétom alebo obsahom pľuzgierikov.
Je možné ochorenie liečiť ?
Liečba je zameraná na zaschnutie vyrážky a tlmenie svŕbenia.
Vyskytuje sa ochorenie na Slovensku ?
Na Slovensku dochádza obyčajne v trojročných intervaloch k epidemickým výskytom ovčích kiahní.
Vyskytuje sa ochorenie vo svete ?
Ochorenie sa vyskytuje na celom svete a postihuje hlavne deti do 10 rokov veku.
Ako sa dá ochoreniu predchádzať ?
Po prekonaní ochorenia vzniká trvalá imunita. Ťažký až smrteľný priebeh priebeh majú infekcie u detí s leukémiou a ďalšími malignými ochoreniami. V zahraničí sa vykonáva ich očkovanie živou oslabenou vakcínou. Možné je i podanie hyperimunného globulínu, ktorý môže zabrániť vzniku ochorenia alebo zmierniť jeho priebeh.
Aká je to choroba ?
Parapertussis je akútne respiračné ochorenie, ktoré je klinicky podobné čiernemu kašľu (pertussis), avšak má ľahší priebeh. Typický klinický obraz má krátke katarálne štádium (1–3 dni) a krátke záchvatovité štádium (2–4 týždne). Komplikácie nie sú vzácne (3-5%), ale vynikajú často na začiatku ochorenia (zápal pľúc). Pôvodcom nákazy je Bordetella parapertussis, ktorá je mikroskopicky podobná Bordetelle pertussis. Produkuje toxín, má však iné rastové vlastnosti. Rozlíšenie je len laboratórne (kultivačne, sérologicky). Ochorenie sa prenáša vzdušnou cestou, priamym kontaktom s chorým a nepriamo predmetmi kontaminovanými slinami obsahujúcimi boredetelly. Inkubačný čas je 4-7 dní, výnimočne 10-14 dní.
Je možné ochorenie liečiť ?
Pri liečbe sa používajú antibiotiká a prípravky na tlmenie kašľa.
Vyskytuje sa ochorenie na Slovensku ?
Parapertussis postihuje hlavne deti predškolského veku. Ochorenie sa rýchlo šíri a väčšina prípadov má obraz netypického suchého dráždivého kašľa bez záchvatov. Toto ochorenie je hlásené ako syndróm čierneho kašľa, ktorého pôvodcom môžu byť aj iné mikroorganizmy bakteriálneho alebo vírusového pôvodu.
Vyskytuje sa ochorenie vo svete ?
Ochorenie sa vyskytuje na celom svete.
Ako sa dá ochoreniu predchádzať ?
Nie je možnosť aktívnej imunizácie. Očkovanie proti čiernemu kašľu nechráni proti parapertussis. Prekonanie ochorenia zanecháva dlhodobú imunitu, ale nepredstavuje ochranu proti pertussis a naopak. Účinným opatrením je izolácia chorého pacienta z kolektívu a dezinfekcia predmetov kontaminovaných jeho slinami.
Pedikulóza
Aká je to choroba?
Pedikulóza, čiže zavšivavenie patrí medzi parazitárne ochorenia. U človeka parazituje najmä voš hlavová (vlasová) a voš lonová. Voš hlavová neprenáša žiadne infekčné ochorenie, radí sa medzi obtiažny hmyz.
Voš hlavová parazituje výlučne na človeku, tzn., že zdrojom nákazy je zavšivavený človek. Šíri sa najmä pri priamom styku a v menšej miere a aj prostredníctvom rôznych predmetov, s ktorými prišla hlava zavšivavenej osoby do styku (hrebeňov, kefiek, čiapok). Vši, ktoré sa dostanú na golier odevu, môžu preliezť aj na odev iných osôb a to v spoločných šatniach a šatníkoch.
Voš hlavová žije vo vlasoch. Je dlhá 2-4 mm. Živí sa prúdiacou krvou svojho hostiteľa, keďže na satie má uspôsobený ústny otvor. Potravu prijíma každé 2-3 hodiny. Samičky nakladú denne 3-4 vajíčka (hnidy), ktoré pripevňujú pevne ku koreňom vlasov. Žijú približne tri týždne a za ten čas nakladú 100 až 140 vajíčok, z ktorých sa liahnu larvy. Z nich do 20 dní dorastajú dospelé vši. Vajíčka zostávajú na vlasoch i po vyliahnutí vší. Živé vajíčka sú žltobiele a vyliahnuté prázdne vajíčka sú priesvitné.
Keďže ochorenie nezanecháva imunitu, kontakt so zavšivavenou osobou môže viesť k opakovanému zavšivaveniu vo veľmi krátkom čase.
Aké sú príznaky pedikulózy spôsobenej všou detskou?
Keďže sa vši živia krvou, bodnutie spôsobuje intenzívne a nepríjemné svrbenie, ktoré núti hostiteľa ku škrabaniu. Pri škriabaní sa môže ľahko do kože zaniesť bakteriálna infekcia.
Je možná liečba pedikulózy?
V prípade výskytu vší je potrebné vykonať odvšivavenie v celom kolektíve, v ktorom sa zistil výskyt (v rodine, v školskej triede). Ak sa dezinsekcia nevykoná v celom kolektíve vrátane zdravých členov rodiny a triedy, môže dôjsť k ďalšiemu šíreniu.
Prípravky používané k liečbe pedikulózy
Prípravky používané k liečbe pedikulózy je potrebné aplikovať návodu na použitie.
DIFUSIL H – dostať aj ako sprej aj ako šampón. Ničí vši i hnidy.
ORTHOSAN BF 45 – dostať ako šampón v spreji. Zabíja vši a pri správnej aplikácií aj väčšinu hníd.
PARASIDOSE – šampón proti všiam a hnidám, možno používať i preventívne.
NEEMOXAN – nezmývajúci balzam. Hubí vši aj hnidy.
DEVOS – vlasový gél.
DEPAROL – masážny olej a zábal.
KAPISAN – šampón s pribaleným hrebeňom na vyčesanie odumretých hníd – prípravok na prírodnej báze.
Tieto prípravky nie sú dostupné na lekársky predpis a nie sú hradené zo základného zdravotného poistenia.
Ďalšie opatrenia
Súčasne s odvšivavením je potrebné:
-
osobnú a posteľnú bielizeň vyvariť, resp. vyprať pri vysokých teplotách, dôkladne ju vysušiť a vyžehliť;
-
čiapky, šatky, šály a aj iné šatstvo, ktoré nie je možné vyvariť vyprať minimálne v dvoch cykloch pri doporučených teplotách, dôkladne vysušiť, vystaviť účinkom slnečného žiarenia, prípadne postriekať prípravkom Biolit na lezúci hmyz;
-
matrace a žinienky, ktoré sú používané v škole postriekať Biolitom na lezúci hmyz, dôkladne vyvetrať, vystaviť účinkom slnečného žiarenia a minimálne 3-4 dni ich nepoužívať;
-
predmety, ktoré prichádzajú do priameho styku s vlasmi (hrebene, kefky) ošetriť prípravkom Biolit na lezúci hmyz, prípadne ich namočiť do roztoku s obsahom chlóru (Savo, Chloramín, Persteril) a pravidelne ich čistiť detergentmi každý týždeň.
Zásadné je zabezpečenie dobrej úrovne osobnej hygieny. Každý člen kolektívu musí používať vlastné predmety osobnej hygieny (uterák, hrebeň), čiapky, šatky, iné pokrývky hlavy a musí tiež zabrániť ich vzájomnému používaniu.
Vyskytuje sa pedikulóza na Slovensku?
Áno, vyskytuje sa. Priaznivé podmienky pre šírenie sú zväčša v kolektívoch akými sú: rodina, predškolské a školské zariadenia. Zavšivavenie detí v školách býva výraznejšie na jeseň a v zime.
Vyskytuje sa pedikulóza vo svete?
Pedikulóza sa vyskytuje na celom svete. Postihuje ľudí všetkých vekových skupín, ale predovšetkým deti.
Ako sa dá chrániť pred pedikulózou?
Jedným z najúčinnejších preventívnych opatrení je dodržiavanie osobnej hygieny – pravidelné umývanie hlavy. Súčasťou preventívnych opatrení najmä u detí je pravidelné prehľadanie vlasov.
späť na začiatok stránky
Pneumokokové infekcie
Aká je to choroba ?
Pneumokokové infekcie majú veľmi pestré príznaky od ľahkých respiračných ochorení po pneumónie. K ďalším klinickým manifestáciam patrí meningitída, sepsa, zápal stredného ucha, enodokarditída, osteomyelitída, abscesy.
Pneumokokový zápal pľúc začína väčšinou náhle s vysokou teplotou, zimnicou a vykašlávaním malého množstva spúta hrdzavej farby. Pneumokoková meningitída je veľmi často sekundárnym ochorením po pneumokokovej otitíde alebo po úraze.
Pôvodcom nákazy je Streptococcus pneumoniae (v súčasnosti je známych viac ako 83 sérotypov), ktorý bežne kolonizuje sliznicu horných ciest dýchacích, kde je v nevirulentnej forme súčasťou normálnej mikroflóry. Ku kolonizácii dochádza v priebehu prvých dvoch rokov života. K prenosu dochádza pri priamom kontakte kvapôčkami a slinami. Inkubačný čas je 1 až 3 dni.
Je možné ochorenie liečiť ?
Podáva sa cielená liečba antibiotikami. Okrem toho je potrebná aj symptomatická liečba zabezpečujúca vitálne funkcie.
Vyskytuje sa ochorenie na Slovensku ?
Hlásené sú ochorenia na meningitídu, preto nie je známy celkový výskyt pneumokokových nákaz.
Vyskytuje sa ochorenie vo svete ?
Výskyt je celosvetový.
Ako sa dá ochoreniu predchádzať ?
V prevencii pneumokokových ochorení je možné zaočkovať osoby vybraných rizikových skupín polyvalentnou vakcínou.
späť na začiatok stránky
Aká je to choroba?
Ružienka je prevažne ľahké horúčkovité ochorenie s výsypom, spojené so zdurením uzlín za ušami a v záhlaví. Inkubačný čas je v priemere 18 dní, v rozpätí 14-21 dní. Pôvodcom nákazy je vírus. Prameňom nákazy je vždy chorý človek a to od prvých príznakov ochorenia až do 7 dní po vzniku výsypu. K prenosu nákazy dochádza kontaminovaných vzduchom pri priamom styku s chorým. Závažnou komplikáciou ochorenia je poškodenie plodu, ak matka prekoná ochorenie v prvom trimestri tehotenstva. Práve pre častý výskyt tzv. vrodeného rubeolového syndrómu u detí matiek, ktoré v tehotenstve prekonali toto ochorenie, bolo očkovanie proti ružienke zaradené do pravidelného očkovania.
Je možná jeho liečba?
Keďže sa jedná o vírusové ochorenie, liečba spočíva v tlmení príznakov ochorenia.
Vyskytuje sa ochorenie na Slovensku?
Výskyt ochorení je na Slovensku veľmi nízky, zaznamenávajú sa ojedinelé prípady ochorenia u osôb, ktoré neboli proti ružienke očkované.
Je možné jeho zavlečenia z iných krajín?
Ochorenie sa vyskytuje epidemicky v cykloch v krajinách s nízkou alebo žiadnou zaočkovanosťou.
Ako možno predchádzať ochoreniu?
Účinnou ochranou pred ochorením je očkovanie živou očkovacou látkou, ktorá je obsiahnutá v kombinovanej vakcíne spoločne s očkovacou látkou proti mumpsu a osýpkam.
Je očkovanie bezpečné?
Očkovacia látka sa podáva pod kožu alebo do svalu. Po očkovaní sa môže ojedinele vyskytnúť zvýšená teplota, bolesť v mieste vpichu a ostatné príznaky, ktoré boli vymenované pri očkovaní proti osýpkam a mumpsu. Príznaky pretrvávajú 1-3 dni a väčšinou spontánne vymiznú.
Kedy sa treba dať zaočkovať?
Optimálnym vekom pre očkovanie je 1.deň po dovŕšení 14.mesiaca veku dieťaťa, teda v 15.mesiaci života. Základné očkovanie pozostáva z jednej dávky. Preočkovávajú sa deti v 12.roku života, teda po dovŕšení 11 rokov veku.
Aká je to choroba?
Salmonelóza je akútne bakteriálne hnačkové ochorenie. Prameňom nákazy sú najmä sliepky a iná hydina Infekcia sa prenesie na človeka konzumáciou živočíšnych potravín obsahujúcich salmonely, najmä mäso a vajcia a výrobky z nich. Dnes rozoznávame približne 2 200 sérovarov salmonel, z ktorých v súčasnosti najčastejšie sú – Salmonela enteritidis a Salmonela typhimurium. Vznik a priebeh ochorenia závisí od infekčnej dávky. Na vyvolanie klinicky manifestnej nákazy sa salmonely musia v potravine pomnožiť. Prejavy nákazy sa dostavia 6 až 72 hodín po konzumácii kontaminovaných potravín, z nich sú najčastejšie majonézy, krémové zákusky, zmrzlina, mäsové výrobky či iné vaječné jedlá. Postihnutý pociťuje nevoľnosť, zvracia, má vysokú horúčku, kŕčovité bolesti brucha, prudké vodnaté stolice často zelenkastej farby. Priebeh ochorenia, najmä v súvislosti s veľkou stratou tekutín, môže byť vážny hlavne u detí a starších pacientov.
Je možná liečba salmonelózy?
Pri liečení je najdôležitejší dostatočný prívod tekutín s obsahom minerálov, stolové minerálky bez kysličníku uhličitého, prípadne nesladený čaj a diéta s minimálnym množstvom tuku a dráždivých látok. Pri liečbe akútneho ochorenia nepomáhajú antibiotiká. Vylučovanie salmonel môže prebiehať ešte niekoľko týždňov po odznení príznakov. Takýto vylučovateľ môže byť zdrojom nákazy pre svoje okolie a nemal by pripravovať potravu a nápoje pre druhých ľudí.
Vyskytuje sa salmonelóza v SR?
Salmonelózy sú u nás veľkým problémom. Ročne ochorejú tisíce ľudí. Postihuje všetky vekové skupiny obyvateľov, najčastejšími pacientmi sú však predškolské deti a starí ľudia, ktorých organizmus nie je tak odolný.
Má typický sezónny charakter s maximom chorobnosti v letných mesiacoch. Najvyššia
chorobnosť v SR je u detí do 1 roku života. Výskyt salmonelóz mal v SR dlhodobo vzostupný trend. Od roku 1999 počet hlásených salmonelóz postupne klesá.
Vyskytuje sa salmonelóza vo svete?
Nákaza je rozšírená na celom svete.
Ako sa dá pred ochorením účinne chrániť?
Očkovanie neexistuje.
Najlepšou obranou proti ochoreniu je dodržiavanie nasledujúcich zásad:
· mäso a vajcia nakupujte len v povolených predajniach, kde sú uskladnené v chladiacom zariadení,
· suroviny skladujte v chladničke. Zabránite rozmnožovaniu salmonel. Salmonely sa rozmnožujú pri teplotách od 10 – 60¡ C, najviac medzi 30 - 40¡ C,
· surové vajcia neumývajte. Pórmi v škrupine môžete zaniesť salmonely z povrchu do vnútra vajec,
· pri manipulácii so surovým mäsom a surovými vajcami dbajte o zvýšenú hygienu: pracovné miesto i nádoby dôkladne poumývajte teplou vodou a detergenčným prostriedkom ( Jar, Pril a pod. ). Po práci si dôkladne umyte ruky. Zabránite tak znečisteniu hotových jedál salmonelami,
· nekonzumujte jedlá, ktoré nie sú dostatočne tepelne spracované. Na zneškodnenie salmonel je potrebné vajce variť vo vode 60¡ C teplej 12 minút. Pri tepelnom spracovaní mäsa je potrebné, aby sa táto teplota dosiahla v celom jeho objeme,
· majonézu používajte len priemyselne vyrobenú,
· zmrazené suroviny pred tepelnou úpravou dôkladne rozmrazte, aby sa prevarili v celom objeme,
· hotové jedlá skladujte pri teplote do 10¡ C, pred podávaním zohrejte min. na 90¡ C, alebo krátko povarte,
· kuchynské náradie udržujte v čistote. Zabránite tak rozmnožovaniu salmonel v nedokonale odstránených zvyškoch stravy,
· zabráňte styku medzi surovými a uvarenými potravinami,
· dodržujte zásady osobnej hygieny. Umývajte si ruky pred začatím prípravy stravy a po použití WC,
· v letných mesiacoch sa vyhýbajte konzumácii krémových zákuskov, potravinám a zákuskom , ktoré obsahujú surové vajcia alebo nepasterizované mlieko,
Pri každom hnačkovom ochorení je potrebné vyhľadať lekára. Včasnou liečbou sa zlepší zdravotný stav chorého a zabráni sa ďalšiemu prenosu salmonel.
Je očkovanie proti salmonelóze?
V súčasnosti neexistuje očkovacia látka.
Stafylokoková enterotoxikóza
Aká je to choroba?
Stafylokoky sú mikroorganizmy, veľmi odolné na vonkajšie vplyvy, produkujúce radu enzýmov a toxínov. Ochorenie je vyvolané termostabilným enterotoxínom (znesie 20 minútový var) produkovaným niektorými kmeňmi Staphylococcus aureus. Zo známych 5 odlišných toxínov A - E spôsobuje enterotoxikózu najčastejšie typ A. Inkubačná čas je 1 až 6 hodín, priemerne 3 hodiny. Ochorenie začína náhle, nauzeou, kŕčmi v bruchu, zvracaním a hnačkami. Telesná teplota zvýšená nebýva, môže dôjsť k poklesu tlaku a kolapsom. Zdrojom nákazy je človek, často nosič, ktorý má v nosohltane stafylokoka produkujúceho enterotoxín. Zdrojom môžu byť aj ľudia s hnisavými kožnými ložiskami (panarícium), ktorí pripravujú potraviny. Pre vznik tohto ochorenia sú nebezpečné potraviny pripravované vopred, ktoré sa pred konzumáciou nedostatočne tepelne upravujú - prihrievajú alebo sa podávajú studené; prípadne sa ich chuť vylepšuje uležaním. Tým sa môžu mikróby masívne pomnožiť v potravinách, ktoré potom obsahujú veľké množstvo toxínu. Bývajú to omáčky (najmä smotanové), údeniny, sekané mäsá, polievky, rôzne cukrárske výrobky predovšetkým s krémovou náplňou z vajec a rôzne šaláty s majonézou.
Je možná liečba stafylokokovej enterotoxikózy?
Pri liečení je najdôležitejší dostatočný prívod tekutín s obsahom minerálov, stolové minerálky, prípadne nesladený čaj.
Vyskytuje sa stafylokoková enterotoxikóza v SR?
V ostatných rokoch je výskyt tohto ochorenia nízky Epidémie stafylokokovej enterotoxikózy sa vyskytujú najčastejšie v zariadeniach spoločného stravovania . Ročne sa hlási len niekoľko desiatok ochorení.
Vyskytuje sa stafylokoková enterotoxikóza vo svete?
Nákaza je rozšírená na celom svete.
Ako sa dá prd ochorením účinne chrániť?
V prevencii sa uplatňujú zásady osobnej hygieny, zásady pri príprave a skladovaní potravín.
Je očkovanie proti stafylokokovej enterotoxikóze?
V súčasnosti neexistuje očkovacia látka.
Streptokoková angína a šarlach
Aká je to choroba ?
Angína je ochorenie s náhlym začiatkom, vysokou horúčkou a bolesťou v krku spôsobenou zápalom mandlí. Šarlach má podobné príznaky sprevádzané drobným červeným výsevom exantému v podbrúšku. Jedná sa o časté ochorenie detí predškolského a školského veku. Po prekonaní streptokokových nákaz sú možné neskoré následky imunopatologickej povahy (postihnutie obličiek, myokardu). Pôvodcami nákaz sú streptokoky skupiny A, ale len niektoré kmene produkujú toxín, ktorý spôsobuje príznaky šarlachu. Prameňom nákazy je chorý človek alebo nosič choroboplodných zárodkov. Prenos sa uskutočňuje priamo infekčnými kvapôčkami, zriedka nepriamo prostredníctvom kontaminovaných predmetov. Možný je i prenos alimentárnou cestou pri konzumácii napr. mlieka, cukrárskych výrobkov alebo zmrzliny.
Je možné ochorenie liečiť ?
Ochorenia sa liečia antibiotikami. Chorý človek je nákazlivý ešte 1-2 dni po jej zahájení.
Vyskytuje sa ochorenie na Slovensku ?
Angína a šarlach sú pomerne častými ochoreniami v detskom veku a u mladých dospelých.
Vyskytuje sa ochorenie vo svete ?
Ochorenia sa vyskytujú celosvetovo.
Ako sa dá ochoreniu predchádzať ?
Očkovanie proti streptokokovým infekciám neexistuje, preto sa prevencia opiera o nešpecifické opatrenia (vyhľadávanie a liečba prameňov pôvodcu nákazy, ev. ich izolácia v prípade šarlachu).
Aká je to choroba?
Syfilis patrí medzi klasické pohlavné choroby. Je to ochorenie s chronickým priebehom, ktoré prebieha v niekoľkých fázach, kde sa strieda obdobie klinickej manifestácie s obdobím kľudu. Prejavuje sa pestrou škálou príznakov, je schopné napodobniť takmer každé ochorenie orgánov, kože či slizníc. Od iných pohlavne prenosných chorôb (napr. aidsu a genitálneho herpesu) sa líši tým, že sa dá liečiť.
Čo je príčinou vzniku?
Ochorenie spôsobuje baktéria Treponema pallidum, ktorej jediným hostiteľom v prírode je človek. Vstupnou bránou od infikovaného človeka môže byť poranená koža alebo sliznica, najčastejšie v oblasti pohlavnej a ústnej dutiny.
Kedy môžem mať podozrenie, že som sa nakazil syfilisom?
Získaný syfilis je charakterizovaný zmenami v mieste prieniku treponém od infekčného človeka. Po nakazení trvá dva až štyri týždne, než sa prejavia prvé symptómy a v mieste vstupu infekcie sa objaví tvrdý vred. Je nebolestivý, má priemer asi centimeter a pokrýva ho sérum plné treponém. Najčastejšie býva na genitáliách, niekedy i v oblasti konečníka, na perách, hrtane, vzácne na prstoch. Ak si ho pacient nevšimne a nelieči sa, po troch až ôsmich týždňoch sa stratí. O ďalších pár týždňov sa choroba prehupne do druhého štádia. Nakazeného začnú trápiť zväčšené lymfatické uzliny, bolesti hrdla, hlavy, horúčka, únava, vypadávajú mu chumáče vlasov, objavuje sa výsyp na koži. Na vlhkých miestach v záhyboch kože vznikajú vysoko infekčné sivohnedé fľaky. Obe tieto štádia sú veľmi infekčné. Preto pri zistení týchto varovných príznakov, ktoré vznikli v súvislosti s pohlavným stykom, je najlepšie vyhľadať dermatovenerológa. Príznaky môžu pretrvávať niekoľko týždňov, ale môžu aj zmiznúť a znovu sa objaviť. Ak sa človek nezačne liečiť ani vtedy, syfilis postihne telesné orgány. Paradoxne, v nasledujúcom latentnom štádiu syfilisu sa nakazený javí ako celkom zdravý, hoci treponémy už prenikli hlboko do tkanív organizmu, infekciozita chorého pomaly klesá. Neskoršie obdobie latencie nastáva jeden až štyri roky po odznení príznakov druhého štádia a môže trvať do konca života. Zvyčajne však prechádza do konečného tretieho štádia, ktorého prejavy sú veľmi rozmanité. Prejaví sa poškodenie telesných orgánov, tvoria sa špecifické zápalové uzly na kostiach, cievach, koži a mozgu. S ťažkou poruchou nervovej sústavy a duševnou poruchou nakazený človek zomiera.
Diagnóza nastáva priamym mikroskopickým dôkazom pôvodcu alebo krvným testom s určením protilátok.
Ako môže dôjsť k prenosu nákazy?
Nakaziť sa syfilisom možno takmer výlučne sexuálnym stykom s človekom, ktorý má otvorenú formu syfilitickej infekcie. Treponémy sa prenesú do hocijakej malej ranky, napríklad do neviditeľnej trhlinky na materničnom krčku, na predkožke alebo na poševnom vchode. V latentnom štádiu syfilisu však treponémy už pôsobia len v bežne nedostupných častiach organizmu. Syfilitik je teda pre sexuálneho partnera infekčný len isté relatívne krátke obdobie. Neskôr, hoci už má poškodené orgány, kosti, aortu, infekčný nie je.
Je možné nakaziť dieťa?
Tehotné ženy, ktoré sú choré na syfilis, môžu ochorenie preniesť na plod počas tehotenstva, ako aj na dieťa počas pôrodu. Riziko infekcie stúpa tým viac, čím kratší je odstup medzi infekciou matky a tehotenstvom. Plod odumrie, alebo dieťa prežíva s vážnymi neurologickými a orgánovými poškodeniami.
Je možná liečba syfilisu?
Syfilis je ochorenie, ktoré je možné liečiť. Liečba antibiotikami penicilínovej rady je povinná a liečebná schéma sa riadi podľa štádia choroby. Lekári pri liečbe zaručujú úplnú diskrétnosť. Taktiež pri zistení syfilisu v tehotenstve sa netreba liečby obávať, penicilín nie je toxický, nepoškodzuje plod. Po 3 týždňovej liečbe penicilínom v nemocnici, je pacient dispenzarizovaný na dermatovenerologickej ambulancii niekoľko rokov. Absolvuje krvné testy raz za polrok. Na začiatku liečby, je každý povinný uviesť kontakty, s ktorými mal pohlavný styk. Tieto kontakty sú povinné podrobiť sa vyšetreniam krvi, ktoré odhalia možnú infekciu syfilisom (je možné ako príčinu testov uviesť iné infekčné ochorenie).
Ak sa pacient so syfilisom nelieči a nechodí na kontroly, môžu ho k liečbe prinútiť aj prostredníctvom úradnej moci, s pomocou polície.
Vyskytuje sa syfilis v SR?
Po roku 1989, v dôsledku sociálnych zmien v spoločnosti (zvýšená migrácia obyvateľstva do zahraničia, cudzincov do SR, nekontrolovaná prostitúcia) dochádza k postupnému narastaniu ochorení. Najviac ochorení bolo hlásených v roku 2000, a to 384. Od roku 2000 má ochorenie klesajúci trend, teda počet ochorení, je z roka na rok nižší. V roku 2004 bolo hlásených 204 ochorení, čo je pokles oproti r. 2000 o 47%.
Vyskytuje sa syfilis vo svete?
Syfilis sa vyskytuje na celom svete. K jeho vzostupu začiatkom 90 – tych rokov prispeli najmä zhoršená socio-ekonomická úroveň, nezamestnanosť v krajinách východnej Európy. V dôsledku zvýšenej nelegálnej migrácie obyvateľstva z týchto krajín dochádza k rozšíreniu syfilisu najmä do krajín západnej Európy (Nemecko, Dánsko, Španielsko). Najrizikovejšou skupinou šíriacou syfilis, sú prostitútky.
Je možné zavlečenie tejto choroby z iných krajín?
Nebezpečenstvo pre šírenie infekcie predstavujú nelegálni migranti, u ktorých nie je vyšetrenie na syfilis povinné, aj keď sú zadržaní v Útvaroch policajného zaistenia pre cudzincov.
Aká je možnosť prevencie?
Nie je známa očkovacia látka proti ochoreniu. Základom je včasná diagnostika a liečba, spolupráca pacienta, vyšetrenie všetkých sexuálnych kontaktov chorého. K možnej súčasnej nákaze HIV je doporučovaný odber krvi na HIV protilátky. Preventívne sa vyšetruje krv vyhľadávacími testami na syfilis všetkým novorodencom, tehotným ženám v prenatálnej poradni, u niektorých pacientov počas hospitalizácie v nemocnici, pacientom, u ktorých je diagnostikovaná iná pohlavná choroba. Testy na syfilis sa robia povinne u všetkých darcov krvi, tkanív, orgánov.
Základy prevencie spočívajú v partnerskej vernosti, k výchove zodpovednosti za svoje a partnerovo zdravie. V prípade nestáleho partnerského vzťahu je potrebné dôsledné používanie kondómu. V prípade, že sú infekčné ložiská mimo oblasť krytú kondómom, kondóm nechráni.
Všetky údaje týkajúce sa tejto pohlavnej choroby podliehajú prísnej mlčanlivosti!!!
Aká je to choroba?
Teniázy sú parazitárne ochorenia spôsobené pásomnicami. Klinické príznaky bývajú nevýrazné. Ochorenie sa môže prejavovať nechutenstvom, bolesťami brucha, bolesťami hlavy, podráždenosťou a svrbením kože. Človek sa infikuje požitím surového alebo nedostatočne tepelne spracovaného bravčového alebo hovädzieho mäsa, ktoré obsahuje larvy. Larvy sa uvoľnia v tenkom čreve a prichytia sa na jeho sliznici. Červ rastie a tvorí články naplnené vajíčkami. Zrelé články odchádzajú stolicou postihnutého. Zvieratá sa infikujú požitím vajíčok na pastvinách hnojených ľudskými fekáliami alebo zavlažovanými odpadovou vodou.
Je možná liečba ochorenia?
V liečbe sa používajú lieky na deštrukciu parazita.
Vyskytuje sa ochorenie na Slovensku?
V Slovenskej republike sa ochorenie vyskytuje každoročne. V posledných rokoch bol výskyt ojedinelý.
Vyskytuje sa ochorenie vo svete?
Výskyt je sporadický po celom svete.
Je možné sa chrániť pred ochorením?
Pred ochorením sa možno chrániť dodržiavaním osobnej hygieny, dostatočne tepelne spracovať hovädzie a bravčové mäso, nekonzumovať pokrmy zo surového mäsa.
Je očkovanie proti teniáze?
V súčasnosti neexistuje očkovacia látka.
Aká je to choroba?
Ochorenie dostalo názov podľa známeho klinického prejavu tohto ochorenia, a to tŕpnutie šije. Ochorenie sa pri plnom vedomí chorého prejavuje sťahujúcimi kŕčmi žuvacieho svalstva (tzv. trizmus), šijového svalstva a neskôr celého trupu. V ďalšom priebehu u chorého dochádza ku generalizácii kŕčov po rôznych vonkajších podnetoch. Ochorenie vyvoláva jed, ktorý produkuje baktéria „Clostridium tetani“. Do organizmu sa dostáva po poranení kože. Tento bacil sa dostáva do prostredia s výlučkami rôznych zvierat (kone, ošípané, ovce, hovädzí dobytok). Zostáva v pôde niekoľko rokov, kde je schopný prežiť vďaka tomu, že sa obalí na tzv. spóry. Po vniknutí do organizmu sa premení za vhodných podmienok na životaschopný mikrób, pričom vhodné podmienky sú určené najmä hlbšími ranami, ktoré sa zatvoria a práve nedostatok kyslíka je pre množenie tohto mikroorganizmu veľmi priaznivé. Inkubačný čas, teda doba od vniknutia bacila do organizmu po prepuknutie prvých príznakov ochorenia trvá 7-14 dní. Ochorenia prebiehajú ťažko a približne 50% chorých umiera.
Je možné toto ochorenie liečiť?
Pri včasnej diagnóze je liekom prvej voľby podanie antitetanického séra alebo ľudského gamaglobulínu s vysokým obsahom antitoxínových protilátok, dôkladné chirurgické ošetrenie rany, podávanie penicilínu a podanie jednej dávky očkovacej látky ako stimul pre tvorbu vlastných protilátok.
Vyskytuje sa ochorenie na Slovensku?
Vďaka zavedenému pravidelnému očkovaniu proti tetanu výskyt ochorení významne poklesol a v súčasnosti sa ochorenie vyskytuje len zriedkavo. Posledné 2 prípady boli zaznamenané v roku 2002, bohužiaľ oba končili smrťou.
Vyskytuje sa ochorenie vo svete?
Tetanus je ochorenie s celosvetovým výskytom. V krajinách, kde zaočkovanosť obyvateľstva je nízka, sa tetanus vyskytuje často, a to aj v takej závažnej podobe, ako je novorodenecký tetanus, ktorý sa vyskytuje najmä v krajinách s nedostatočnou zdravotnou starostlivosťou a vykonávaním pôrodov v nehygienických podmienkach.
Ako predchádzať ochoreniu na tetanus?
Účinnou prevenciou je očkovanie proti tetanu, ktoré vzhľadom na charakter očkovacej látky treba opakovať aj v dospelosti. Súčasťou predchádzaniu ochorenia na tetanus je aj správne ošetrovanie rán z hľadiska profylaxie tetanu. Preto je dôležité, aby občania poznali aspoň približný dátum posledného očkovania proti tetanu, pretože od tohto dátumu sa odvíja postup pri ošetrovaní poranení v závislosti od veľkosti a hĺbky poranenia, ako aj veku poraneného.
Je očkovanie nebezpečné?
Očkovanie býva sprevádzané malými lokálnymi príznakmi, ako sú bolestivosť v mieste vpichu, začervenanie a opuch, ktoré však vo väčšine prípadov ustupujú.
Kedy sa očkuje?
Očkovanie proti tetanu sa vykonáva ako súčasť očkovania proti záškrtu a čiernemu kašľu, teda po ukončení 9.týždňa života novorodenca 3 dávkami. Preočkovanie sa vykonáva v 3. a 5.roku života dieťaťa, v 14. roku života a potom každých 10-15 rokov.
Aké je to ochorenie?
Ide o parazitárne ochorenie, ktoré je spôsobené migráciou lariev červov škrkavky psej alebo mačacej, prípadne niektorých iných druhov zvieracích škrkaviek v ľudskom organizme. Definitívny hostiteľ - pes alebo mačka sa môžu infikovať alimentárno - orálnou cestou z vonkajšieho prostredia. Človek sa nakazí zjedením zrelých vajíčok obsahujúcich infekčné larvy, ktoré sa v žalúdku z vajíčok uvoľňujú. Krvnou cestou sa larvy dostávajú do pľúc a rôznych orgánov, vrátane pečene, srdca, mozgu, svalov a oka, ktoré býva vo veľkej miere ťažko a nezvratne postihnuté.
Klinicky sa ochorenie u ľudí prezentuje v dvoch formách:
· generalizované ochorenie s postihnutím rôznych orgánov - vyskytuje sa najmä u detí predškolského veku,
· očná forma - postihnuté sú skôr staršie deti a dospelé osoby.
Prenos ochorenia:
· Konzumáciou zrelých infekčných vajíčok prostredníctvom nedostatočne očistenej zeleniny z takto kontaminovanej pôdy sa infekcia prenesie na človeka.
· Človek sa môže nakaziť aj larvami zo šteniat. Tento spôsob nákazy prichádza do úvahy pri silných infekciách, keď štence vylučujú larvy fekáliami.
· Málo pravdepodobná je nákaza priamo vajíčkami toxokar, pretože čerstvo vylúčené vajíčka sú neinfekčné.
· Nie je vylúčená alimentárna cesta nákazy požitím surových tkanív hostiteľov. Sú známe infekcie po požití ľahko grilovaných orgánov domácich zajacov a svaloviny, surovej jahňacej pečene apod.
Vyskytuje sa ochorenie vo svete a na Slovensku?
Ochorenie je rozšírené po celom svete, všade kde klimatické podmienky dovoľujú uskutočniť kompletný životný cyklus týchto červov, teda zakončiť ho vývojom larvy vo vajíčkach uložených v pôdnych substrátoch. Vysoká premorenosť psov i mačiek toxokarami (u nás 40 - 80%) a úzky kontakt týchto zvierat s človekom je predpokladom pre frekventovaný výskyt aj u ľudí.
V roku 2005 bolo na Slovensku zaznamenaných 80 ochorení, čo je oproti roku 2004 vzostup o 31,1%. Ochorenia boli hlásené z krajov: Trnavského, Trenčianskeho, Nitrianskeho, Košického a Prešovského, kde bola najvyššia chorobnosť. Najvyššia vekovo špecifická chorobnosť bola u 5 - 9 ročných.
Ako sa pred ochorením možno chrániť?
Dôležité sú hygienické opatrenia :
pravidelné a dôkladné odčervovanie psov a mačiek,
oplotenie detských ihrísk a zeleninových záhradiek,
dôkladná hygiena po manipulácii so psom, mačkou a práci s pôdou.
Očkovanie.
V súčasnosti nie je k dispozícii.
Aké je to ochorenie?
Toxoplazmóza je infekčné ochorenie, ktorého pôvodcom je prvok Toxoplazma gondii. Životný cyklus tohto parazita závisí na medzihostiteľoch, ktorým môže byť i človek a na konečnom hostiteľovi, ktorým je mačka. Tá vylučuje oocysty svojimi výkalmi do vonkajšieho prostredia, kde sú schopné dlhodobo prežiť.
Je dokázaná asi u 100 druhov cicavcov. Najznámejšími prameňom nákazy pre človeka sú prasatá, králiky, ovce, hovädzí dobytok, kurčatá a niektoré divo žijúce zvieratá, najmä zajace. Hlavným rezervoárom nákazy je mačka. Tie sú nákazlivé za 3 -5 dní po vzniku infekcie a nákazlivosť trvá po dobu 10 dní.
Toxoplazmóza u človeka sa delí na vrodenú a získanú.
· Vrodená vzniká infekciou plodu v ktoromkoľvek období tehotenstva. Vyznačuje sa vývojovými poruchami u novorodenca, ku ktorým patrí vodnateľnosť mozgu - hydrocephalus, postihnutie očnej sietnice, cievovky, kalcifikácia mozgu a kŕče. Problémom je, že u tehotnej ženy môže ochorenie prebiehať ako chrípkové ochorenie, so zvýšenou teplotou a únavnosťou.
· Získaná toxoplazmóza môže prebiehať bez klinických príznakov. Pokiaľ dôjde ku klinickým prejavom, za menej než 10 dní po nákaze parazitom, potom najčastejšou formou je forma uzlinová. Vtedy dochádza k zdureniu uzlín na krku, zátylku, v podpazuší a trieslach. Objavuje sa zvýšená teplota a veľká neprimeraná únava. Druhou častou klinickou formou je forma gynekologická prejavujúca sa sterilitou, opakovanými potratmi, pôrodom mŕtveho novorodenca, alebo novorodenca s rôznymi malformáciami. Ďalšou formou je očná forma, ktorá je rovnako veľmi závažná. Prejavuje sa postihnutím očnej sietnice a poruchami videnia.
Človek sa nakazí predovšetkým:
· alimentárne, t.j. požitím surového alebo nedostatočne tepelne upraveného mäsa obsahujúceho tkanivové cysty paratiza,
· vdýchnutím oocýst z pôdy alebo neopatrným zaobchádzaním s mačacími fekáliami,
· porušenou odretou kožou,
· transplacentárnym prenosom - z matky na plod.
Vyskytuje sa ochorenie na Slovensku?
V Slovenskej republike sa vyskytuje ročne niekoľko stoviek prípadov ochorení. V roku 2005 bolo hlásených 261 prípadov ochorenia, oproti roku 2004 je to vzostup o 69%. Ochorenia boli hlásené z každého kraja s najvyššou chorobnosťou v Žilinskom kraji a najnižšou v Prešovskom kraji. Toxoplazmóza postihla najviac deti vo vekovej skupine 10-14 ročných.
Ako sa pred ochorením chrániť?
Prevencia toxoplazmózy spočíva predovšetkým:
· v dodržiavaní určitých hygienických podmienok pri príprave potravy:
· nepoužívať surové a nedostatočne tepelne upravené mäso a vnútornosti,
· po manipulácii so surovým mäsom dôkladne umyť ruky a horúcou vodou opláchnuť použité nástroje,
· nekŕmiť mačky surovým mäsom alebo vnútornosťami,
· detské pieskoviská chrániť pred kontamináciou výkalmi mačiek,
· pri styku so zvieratami a ich mŕtvymi telami dodržiavať potrebnú osobnú hygienu.
Aká je to choroba?
Pôvodca nákazy bičíkovec Trichomonas vaginalis sa prenáša pohlavným stykom. Parazituje prevažne v pošve a v močovej rúre mužov i žien. Po inkubačnom čase 5 až 28 dní dochádza u žien k podráždeniu sliznice lona a pošvy, k výtoku a bolestivému močeniu. Výtok z pošvy je spenený, žltozelený, silno páchnuci, sliznica je zapálená s bodkovitými krvácaniami na krčku maternice. Chorá pociťuje v okolí pohlavných orgánov pálenie a svrbenie. Bez liečby nákaza prechádza do chronického štádia, trvajúceho až roky, bez výraznejších ťažkostí. U muža sa nákaza prejavuje iba miernym zápalom močovej rúry s hlienovým a hlienohnisavým výtokom, najčastejšie však prebieha bez akýchkoľvek príznakov.
Ako sa prenáša infekcia?
Trichomonas vaginalis sa prenáša pri pohlavnom styku vaginálnymi sekrétmi alebo sekrétmi močovej rúry. Žena sa môže nakaziť od infikovaného muža alebo ženy, muž získa nákazu obvykle len od ženy.
Ako sa dá choroba potvrdiť?
Laboratórna diagnostika je založená najmä na priamom mikroskopickom dôkaze pohyblivého bičíkovca vo vaginálnom sekréte či sekréte z močovej rúry. Pri chronickom priebehu choroby a pri kontrolách po liečbe sa používa citlivá metóda založená na kultivácií bičíkovcov na umelých pôdach.
Je možné ochorenie liečiť?
Účinným liekom je metronidazol a iné príbuzné lieky. Vždy musia byť liečení aj sexuálni partneri, i keď u nich chýbajú klinické prejavy choroby.
Ako často sa choroba vyskytuje?
Trichomoniáza je častá a vyskytuje sa na celom svete. Podľa svetovej zdravotníckej organizácie sa ročne vyskytne až 170 miliónov prípadov. Nákaza sa najčastejšie zisťuje u žien vo veku 16 až 35 rokov a odhaduje sa, že až 20% žien sa s touto infekciou stretne počas reprodukčného veku.
Ako predchádzať trichomoniáze?
Najúčinnejšou prevenciou je dlhodobý monogamný vzťah so sexuálnym partnerom, ktorý nie je infikovaný. Pri správnom a dôslednom používaní latexových kondómov sa znižuje riziko prenosu Trichomonas vaginalis. Pri podozrení na možnosť vzniku infekcie je potrebné včas vyhľadať kožného lekára.
Aká je to choroba?
Tuberkulóza je vleklé ochorenie, pri ktorom pôvodca tohto ochorenia poškodzuje pľúca, lymfatické uzliny, kosti, kĺby, črevný trakt, mozgové blany, obličky, pohlavné orgány, kožu i oči. Ochorenie po nenápadnom začiatku, pri ktorom sa často nerozpozná, že ide o tuberkulózu, prechádza do chronicity. Najčastejšia klinická forma tuberkulózy je tzv. pľúcna tuberkulóza. Ochorenie začína mierne zvýšenými teplotami, nočným potením, malátnosťou, chudnutím a kašľom sprevádzaným bodavými bolesťami na hrudi. Pôvodcom nákazy je mikroorganizmus zvaný mykobaktérium, a to najmä M.tuberculosis, ktorý vyvoláva pľúcne formy ochorenia, iné mykobaktérie, napr. M.bovis mimopľúcne formy. Po vyslovení podozrenia na tuberkulózu sa diagnóza potvrdzuje mikrobiologickým alebo mikroskopickým vyšetrením. Je doplnené o röntgenologické vyšetrenie, prípadne histologicky najmä u mimopľúcnych foriem. Diagnostika ochorenia je pomerne zdĺhavá.
Inkubačný čas ochorenia je dlhý 6-8 týždňov. Prameňom nákazy je predovšetkým človek. Prenos nákazy sa uskutočňuje kvapôčkovou formou.
Je možná liečba tuberkulózy?
TBC sa lieči komplexne a dlhodobo kombináciou antibiotík a antituberkulotík, za pomoci ďalších liekov, ktoré znižujú klinické príznaky ochorenia. Je veľmi zdĺhavá, vykonáva sa na špeciálnych oddeleniach alebo ústavoch pre liečbu TBC a respiračné choroby. V liečbe sa využívajú aj priaznivé účinky vysokohorského prostredia. Úspech liečby je závislý od viacerých faktorov, k recidívam dochádza najmä u nedisciplinovaných pacientov, ktorí svojvoľne prerušia liečbu.
Vyskytuje sa TBC v SR?
Výskyt TBC na Slovensku sa počíta v stovkách ochorení. Má od roku 2000 klesajúci trend, teda počet ochorení je z roka na rok nižší. V roku 2004 bolo hlásených celkom 714 ochorení, čo je pokles oproti r.2003 o 27,9 %
Vyskytuje sa TBC vo svete?
TBC sa vyskytuje na celom svete. Je veľmi rozšírená v rozvojových krajinách, kde sú horšie hygienické a sociálne podmienky a nedostatočná zdravotná starostlivosť. V súčasnosti, keď svet ohrozuje epidémia choroby AIDS (akvirovaný syndróm imunitnej nedostatočnosti) sa TBC vyskytuje najmä u týchto chorých a je jedna z prvých komplikujúcich infekcií.
Je možné zavlečenie tejto choroby z iných krajín?
Vzhľadom na netypický charakter ochorenia v jeho začiatkoch sa toto ochorenie diagnostikuje až v neskoršej fáze ochorenia, preto zavlečenie je možné a pravdepodobné a to najviac utečencami z rozvojových krajín. Vzhľadom k tomu, že nákazlivosť ochorenia nie je vysoká a k nákaze dochádza až pri dlhodobejšom úzkom kontakte s chorým, je import tejto nákazy len ojedinelý.
Ako sa dá pred ochorením účinne chrániť?
Najúčinnejšou zložkou v prevencii ochorenia je očkovanie, ktorého účinnosť sa kontroluje tzv. tuberkulínovými testami.
Je toto očkovanie nebezpečné?
Očkovanie sa vykonáva vpravením očkovacej látky prísne intradermálne, teda do kože. U slabších jedincov môže môže očkovanie byť spojené so zdurením uzlín, najmä v podpazuší ale i inde na tele, so sklonom k perforácii. Niekedy sa očkovanie komplikuje kožnými prejavmi, keloidnými jazvami, zápalom kostnej drene, dráždením mozgových blán, postihnutím očí. Tieto reakcie sú však zvládnuteľné a vyskytujú sa zriedkavo.
Kedy sa treba dať zaočkovať?
Očkovanie proti TBC sa vykonáva ako prvé v živote a to u zdravých novorodencov na 4.deň po narodení ešte počas pobytu na novorodeneckom oddelení. Preočkovanie sa vykonáva len u detí, ktoré nevytvorili po prvom očkovaní protilátky, čo sa zisťuje tuberkulínovým testom. V dospelosti sa testujú a podľa potreby preočkujú len osoby, ktoré budú pracovať vo zvýšenom riziku TBC, napr. pracovníci laboratórií, vo výskume a pod.
Aké je to ochorenie?
Je to nákazlivé ochorenie u voľne žijúcich hlodavcov, ktoré je spôsobené baktériou Francisella tularensis, tá je veľmi odolná voči vonkajším vplyvom (v zmrazenom zajačom mäse môže prežívať až 3 roky). Rezervoárom tohto ochorenia sú drobné hlodavce, domáce myši. Od nich sa nákaza prenáša na väčšie hlodavce ako je divoký králik, zajac a veverica. Infekciu medzi zvieratami prenáša kliešť, a to po celú dobu života (2 roky). Nákazou môžu byť postihnuté i ďalšie zvieratá, ako líška, jeleň ale aj zvieratá domáce, napr. krava, prasa, ovca, mačka a pes.
Prenos ochorenia zo zvieraťa na človeka môže byť:
· požitím surového mäsa, kontaminovanej vody alebo ovocia,
· pri vdýchnutí kontaminovaného prachu z obilia alebo slamy,
· častý je tiež priamy dotyk človeka s infikovaným zvieraťom a pri manipulácii s jeho mäsom,
· prostredníctvom kliešťa.
Ochorenie vzniká za 2 až 5 dní po nákaze. Objavuje sa horúčka a zimnica. Ďalšie príznaky závisia na mieste preniknutia baktérie do tela. Podľa tejto lokality rozoznávame:
· formu kožnú - vznik hnisavého vredu, väčšinou na rukách s výrazným zdurením lymfatických uzlín,
· formu očnú - charakteristický hnisavý zápal spojiviek,
· pľúcnu formu - ochorenie sa začína vysokou teplotou, suchým kašľom, bolesťou na hrudníku, a dýchavičnosťou,
· formu ústnu - jednostranný zápal mandlí s vredom a mohutnou lymfatickou reakciou podčelustných uzlín,
· črevnú formu - je typická pri požití alebo ochutnávaní surového kontaminovaného mäsa, vyskytujú sa hnačky. Boli popísané prípady po pití vody z lesných studničiek, do ktorých mali prístup zvieratá.
Vyskytuje sa ochorenie vo svete?
Prvý popis tejto choroby sa objavil v roku 1911 u hlodavcov z okolia jazera Tulare v Kalifornii. Popis ochorenia u človeka bol uskutočnený v roku 1914 v USA a od tej doby sa tularémia zisťuje takmer na celom svete.
Existujú 2 druhy pôvodcu tohto ochorenia a to typ A a B. Typ A sa vyskytuje v Severnej Amerike, rezervoárom infekcie sú hlodavce a prenášačom sú kliešte. Typ B sa vyskytuje najmä v Európe a Ázii, ako aj v Severnej Amerike, rezervoárom sú malé, voľne žijúce hlodavce, z ktorých sa infekcia môže preniesť na iné hlodavce, domáce zvieratá alebo voľne žijúce zvieratá. Infekcia sa prenáša priamym kontaktom alebo pomocou kliešťov a komárov.
Vyskytuje sa ochorenie na Slovensku?
V roku 2005 bolo zo všetkých krajov hlásených 23 ochorení na tularémiu. Najvyššou chorobnosť predstavoval kraj Nitriansky s počtom ochorení 13.
Ako sa pred ochorením možno chrániť?
Prevencia pred ochorením spočíva predovšetkým v osvete. Dôležité je:
· používanie osobných ochranných pomôcok pri manipulácii s telami zvierat,
· pri porciovaní mäsa si poriadne umyť ruky,
· neochutnávať surové mäso a nejesť málo tepelne opracované mäso,
· nezbierať po cestách zrazené telá zvierat,
· chrániť sa pred kliešťami,
· vykonávať veterinárny dozor nad ulovenými zajacmi,
· očkovanie, ktoré sa vykonáva iba v laboratóriách, kde sa pracuje so spomínanou baktériou - francisella tularensis
Očkovanie.
V roku 1936 až 1950 sa podarilo proti tularémii vyvinúť očkovaciu látku. Očkovanie sa vykonáva u ohrozených osôb, ako napr. personál v laboratóriách.
Používa sa živá očkovacia látka s oslabeným účinkom: Gaiského-Elbertova vakcína. Prekonanie ochorenia zanecháva dlhoročnú imunitu.
Vírusové gastroenteritídy
Aká je to choroba?
Najčastejšími pôvodcami vírusových gastroenteritíd sú rotavírusy, adenovírusy, norovíurusy a iné.
Rotaviróza je akútne horúčnaté ochorenie, ktoré sa začína náhle horúčkou (až 40¡ C) a vracaním trvajúcim 1 – 3 dni, ku ktorým sa pripájajú vodnaté hnačky niekedy s prímesou hlienu, príp. aj krvi. Rotaviróza je predovšetkým ochorením malých detí, najmä v detských kolektívoch. Pre rotavirózy je typický častejší výskyt v zime ( november – marec).
Norovírusy sú zodpovedné za väčšinu hnačkových ochorení nespôsobených baktériami. Ochorenie sa začína akútne pri úplnom zdraví, silnými hnačkami a zvracaním. Chorí trpia silnými bolesťami brucha, nevoľnosťou a často aj bolesťami hlavy a končatín. Ochorenie prebieha väčšinou krátko a prudko, a po 2 – 3 dňoch opäť odznieva. Noro viróza postihuje najmä staršie deti a dospelých . U dojčiat a malých detí tvorí po rotavírusoch druhú najčastejšiu príčinu hnačkovitých ochorení. Obzvlášť ohrozené sú skupiny, ktoré navštevujú spoločné zariadenia, napr. v kolektíve materských škôl alebo domovoch dôchodcov. Ochorenia môžu objavovať počas celého roka, typický je však častý výskyt v zimných mesiacoch.
Je možná liečba vírusových črevných infekcií?
Liečba vírusových črevných infekcií nastáva v závislosti od miery závažnosti klinického stavu ambulantne alebo nemocnične. Pri liečení je najdôležitejší dostatočný prívod tekutín s obsahom minerálov, stolové minerálky bez kysličníku uhličitého, prípadne nesladený čaj a diéta s minimálnym množstvom tuku a dráždivých látok.
Vyskytujú sa ochorenia v SR?
Na Slovensku býva ročne hlásených okolo 300 prípadov spôsobených vírusmi, skutočný výskyt je však oveľa vyšší..
Vyskytujú sa ochorenia vo svete?
Vírusové gastroenteritídy patria medzi časté ochorenia s celosvetovým výskytom.
Ako sa dá pred ochorením účinne chrániť?
V prevencii sa uplatňujú zásady osobnej hygieny, dodržiavanie hygieny pri príprave stravy, zabezpečenie zdravotne bezchybnej pitnej vody, nezávadnej likvidácie odpadových vôd.
Je očkovanie proti vírusovým črevným infekciám?
V súčasnosti existuje očkovacia látka len proti rotavírusom, ale v SR zatiaľ nie je dostupná .
Aká je to choroba?
Yersinióza je ochorenie prenosné zo zvierat na ľudí. Je to alimentárna nákaza a najčastejšie sa prejavuje rôznymi zažívacími ťažkosťami ako akútna gastroenteritída. Hnačky bývajú vodnaté, sfarbené do zelena. Priebeh ochorenia môže byť bezpríznakový. Pôvodcom ochorenia je baktéria (Yersinia). Yersínie sa rozmnožujú v lymfatickom tkanive, dostávajú sa do cirkulácie a zanášajú sa do iných orgánov a tkanív a môžu vyvolávať septické stavy. V prenose sa uplatňujú potraviny pripravené z ošípaných alebo kontaminované ich výlučkami, prípadne výlučkami iných zvierat.
Je možná liečba ochorenia?
Liečba ochorenia aj následkov je symptomatická.
Vyskytuje sa ochorenie na Slovensku?
Ochorenie postihuje najmä deti a dospelé osoby so zníženou odolnosťou. Častejšie sa zjavuje v súvislosti so zakáľačkami. V Slovenskej republike sa ročne vyskytuje niekoľko desiatok ochorení.
Vyskytuje sa ochorenie vo svete?
Výskyt ochorení je celosvetový.
Je možné sa chrániť pred ochorením?
V prevencii sa vykonávajú podobné opatrenia ako pri salmonelóze.
Je očkovanie proti yersinióze?
V súčasnosti neexistuje očkovacia látka.
Aká je to choroba?
Záškrt (diftéria) je akútne infekčné ochorenie. Infekčný proces sa prevažne lokalizuje v hrdle, na mandliach, niekedy v nose, občas na koži, a celkom zriedkavo na očnej spojovke. Ide o zápalový proces na slizniciach sprevádzaný tvorbou „pablán“, zdurením lymfatických uzlín, vysokou teplotou. Ochorenie má ťažký priebeh, v priebehu ochorenia sa poškodzujú nervy, ktoré spôsobia ochrnutie hlasiviek a prehĺtacích svalov. Ochorenie máva často komplikovaný priebeh, a to najmä zápalom srdcového svalu, obrnou mäkkého podnebia, iných svalov a poškodením ľadvín. Pred érou očkovania a liečby antibiotikami bolo ochorenie sprevádzané vysokou smrtnosťou. Ochorenie vyvoláva baktéria“ Corynebacterium diphtheria“. Inkubačný čas je 2-5 dní. Nákaza sa prenáša vdychovaním kontaminovaného vzduchu. Prameňom nákazy je chorý človek .
Je možné ochorenie liečiť
Základom liečby bolo v minulosti protizáškrtové sérum a podávanie antibiotík. Nevyhnutnou súčasťou liečby je dlhodobý kľud na lôžku, podporná liečba a diéta.
Výskyt ochorenia na Slovensku
Do roku 1969, kedy bolo zavedené celoplošné očkovanie proti záškrtu, sa ochorenie vyskytovalo epidemicky. Posledný prípad ochorenia bol v SR zaznamenaný v r. 1980.
Vyskytuje sa ochorenie vo svete?
Ochorenie sa vyskytuje na celom svete a jeho výskyt je závislý od počtu zaočkovaných detí. Pokiaľ sa v krajinách darí udržať vysoké percento zaočkovanosti detskej populácie, ochorenie sa nevyskytuje. Akékoľvek poľavenie vo výkone očkovania má za následok nahromadenie vnímavých osôb a vzápätí aj výskyt ochorení. Dokladom takejto situácie bola epidémia záškrtu v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, kde po rozpade došlo k prechodnému zanedbaniu pravidelného povinného očkovania a následne epidemického výskytu ochorenia s vysokým počtom úmrtí. Takáto situácia pretrváva vo všetkých rozvojových krajinách.
Ako sa pred ochorením možno chrániť?
Najúčinnejšou ochranou pred ochorením je očkovanie, ktoré bolo zavedené ako druhé v poradí po zavedení očkovania proti pravým kiahňam. Prvú Nobelovu cenu za medicínu dostal práve lekár, ktorý objavil tzv. difterický toxoid, ktorý sa stal základom účinnej očkovacej látky.
Je očkovanie bezpečné?
Očkovanie proti diftérii sa vykonáva očkovacou látkou, ktorá obsahuje vhodne upravený difterický toxoid. Po jeho podaní organizmus odpovedá tvorbou protilátok. Očkovanie je bezpečné, pri čom treba rešpektovať známe situácie, pre ktorú dočasne nemožno dieťa očkovať, a to akútne zápalové ochorenia. Nežiaduce účinky po očkovaní sú buď lokálne v podobe začervenania a bolestivosti v mieste vpichu a reakcie celkové ako sú mierne zvýšená teplota, bolesti hlavy, ojedinele neurologické komplikácie.
Kedy sa treba zaočkovať?
Po dlhodobom vedeckom pozorovaní vedci ustálili termín 10.týždeň novorodenca, ako termín podanie prvej dávky očkovacej látky, ktorá sa podáva deťom v kombinácii s očkovacou látkou proti ďalším 4 chorobám. Termín 10.týždeň života bol stanovený po preukázaní, že po 9.týždňoch už u detí nachádzame len veľmi nízke hladiny materských protilátok, teda nižšie, než je hladina, ktorá ich môže pred ochorením ochrániť. Základné očkovanie sa skladá z 3 dávok očkovacej látky, podaných v intervaloch 3, 5, 11, čo znamená, že prvá dávka sa podá v treťom mesiaci života novorodenca, druhá dávka o 2 mesiace a tretia dávka o 6 mesiacov po druhej dávke. Pre dosiahnutie ochrannej hladiny protilátok až do dospelosti sa deti ešte 2x preočkujú v 3. a 5.roku života a 1x adolescenti v 14.roku života, avšak už len dvojkombináciou očkovacej látky proti tetanu a záškrtu.
Žltačka typu A (vírusová hepatitída typu A)
Aká je to choroba?
Žltačka typu A je akútne ochorenie pečene, ktoré sa prejavuje príznakmi zo strany zažívacieho traktu a tiež príznakmi chrípky. Intenzita príznakov býva rôzne a často závisí od veku chorých. Kým deti prekonávajú ochorenie ľahšie u starších prebieha ochorenie komplikovanejšie. V rozvinutom štádiu ochorenia býva u chorých typická žltačka (žlté sfarbenie očí i kože, tmavý moč a svetlá stolica) čo súvisí s tým, že vírus ktorý vyvoláva ochorenie napadol bunky pečene. U časti chorých však k zažltnutiu nemusí dôjsť, ochorenie sa u nich nerozpozná a títo často šíria chorobu ďalej. Inkubačný čas ochorenia sa .... 10 – 50 dní, v priemere 30. Nákaza sa prenáša tzv. fekálno-orálnou cestou čo znamená, že vírus sa vylučuje v stolici a pri nedodržiavaní zásad osobnej hygieny chorá osoba prenáša ochorenie na iných kontaminovanými rukami, jedlom a výnimočne aj vodou. Preto sa žltačke typu A tiež hovorí, že je to choroba špinavých rúk.
Je možná liečba ochorenia ?
Keďže sa jedná o ochorenie spôsobené vírusom liečba je sústredená na tlmenie príznakov a diétu šetriacu pečeň. Ochorenie nezanecháva následky a neprechádza do chronicity. Prekonanie ochorenia zanecháva celoživotnú imunitu.
Vyskytuje sa ochorenie na Slovensku ?
Výskyt ochorenia na žltačku typu A je na Slovensku viazaná na oblasti s nižším hygienickým štandardom. Ročne sa vyskytuje 600 – 800 prípadov ochorení s maximom vo vekovej skupine 1 – 4 ročných a 5 – 9 ročných detí.
Vyskytuje sa ochorenie vo svete?
Ochorenie sa vyskytuje na celom svete v závislosti na počet ľudí v tej krajine, ktorí žijú v slabších hygienických podmienkach. To znamená, že na západ od Slovenska je výskyt nižší, naopak na východ od našej krajiny je výskyt vyšší. Ročne zaznamenávame niekoľko tzv. importovaných ochorení u osôb, ktoré sa vrátili z niektorých krajín Afriky, Ázie ale i Európy.
Je možné sa chrániť pred ochorením ?
Očkovanie je účinným prostriedkom pred ochorením, avšak nie jediným. Zdôrazňujú sa tiež aj faktory, ktoré pôsobia preventívne a to najmä dostatok pitnej vody, kanalizácia a ďalšie ... typické opatrenia súvisiace so štandardmi bývania. Práve z týchto dôvodov sa ani na Slovensku nevykonáva plošné očkovanie proti žltačke typu A. Od roku 2001 sa na Slovensku vykonalo tzv. výberové očkovanie rómskych detí, ktoré žijú v prostredí s nízkym hygienickým štandardom.
Je očkovanie bezpečné ?
Očkovanie pozostáva z 2 dávok injekčne podanej očkovacej látky do svalu alebo podkožia. Je sprevádzané len zriedkavo malými lokálnymi reakciami.
Kedy sa treba dať zaočkovať ?
Občania Slovenska, ktorí sa rozhodnú dať očkovať ... pred cestou do krajín, kde sa ochorenie vyskytuje epidemicky, alebo z iných dôvodov, by sa mali dať očkovať optimálne mesiac pred odchodom jednou dávkou očkovacej látky. Po podaní tejto dávky ochrana nastupuje za 2 – 3 týždne, čo závisí od očkovacej látky. Druhá dávka sa podáva za 6 – 12 mesiacov po prevej dávke. Preočkovanie sa zatiaľ odporúča 10 rokov od základného očkovania, pričom je možné, že ho nebude potrebné vykonať. Okrem cestovateľov sa očkovanie odporúča vykonať u osôb profesionálne exponovaných, ako sú lekári infekčných oddelení, detských oddelení, záchranári, bezpečnostné jednotky, pracovníci čističiek odpadových vôd.
Žltačka typu B(Vírusová hepatitída typu B)
Aká je to choroba?
Žltačka typu B je zápalové degeneratívne ochorenie pečene vyvolané vírusom. Priebeh ochorenia býva ťažší, dlhší ako napr. u žltačky typu A. V klinickom obraze dominujú hnačky, príznaky chrípkové, kĺbové, kožné a nervové, ktoré prevládajú nad príznakmi zo zažívacieho traktu. Ochorenie veľmi často prechádza do chronickej formy a to v podobe cirhózy a rakoviny pečene. Ochorenie môže prebehnúť aj bez príznakov, a osoba zostáva dlhodobým nosičom vírusu, ktorý spôsobuje toto ochorenia a stáva sa dlhodobým prameňom nákazy. Inkubačný čas ochorenia je dlhý 50-180 dní, priemerne 90. Ochorenie sa prenáša krvou, pri sexuálnom styku, ale môže sa preniesť aj z matky na dieťa v tehotenstve alebo počas pôrodu.
Je možná jeho liečba?
Vzhľadom k tomu, že ochorenie spôsobuje vírus, liečba je zameraná na tlmenie príznakov, na diétu šetriacu pečeň a režimové opatrenia s obmedzením námahy chorého, teda pokoj na lôžku.
Vyskytuje sa ochorenie na Slovensku?
Ročne na Slovensku zaznamenávame stále menej a menej prípadov ochorení, ktorých počet však prekračuje číslo 100. Kým v minulosti sa ochorenie vyskytovalo najmä u starých ľudí, ktorí mali v anamnéze rôzne medicínske zákroky (injekcie, transfúzie, operácie), dnes najviac postihnutou vekovou kategóriou sú mladí dospelí od 15-24 rokov veku, čo majú na svedomí rôzne nesterilné výkony, ako je piercing, tetovanie, nechránený pohlavný styk a injekčné užívanie drog.
Je možné dostať toto ochorenie aj v zahraničí?
Žltačka typu B sa vyskytuje na celom svete, pričom na východ od našej krajiny je jej výskyt významne vyšší a naopak, smerom na západ nižší. Ochorenie v zahraničí možno dostať pri neodbornom ošetrovaní v zdravotníckych zariadeniach s nízkym hygienickým štandardom a pri tzv. sexuálnej turistike.
Ako sa možno chrániť proti ochoreniu?
Účinnou zbraňou v prevencii žltačky typu B je očkovanie.
Je toto očkovanie bezpečné?
U očkovaných sa objaví zriedkavo prechodná bolestivosť v mieste vpichu, začervenanie, exantém, mierne zvýšená teplota, vzácne únava a pocit na zvracanie.
Kedy sa treba dať očkovať?
Očkovanie sa vykonáva v 10.týždni života novorodenca 3 dávkami očkovacej látky, ktorá sa podáva podkožne alebo do svalu, v intervaloch 3-5-11, teda v 3.mesiaci života, v 5. mesiaci života a v 10.mesiaci života. Ak sa jedná o dieťa, ktorého matka bola počas tehotenstva zistená ako nosič vírusu, alebo prekonala ochorenie počas tehotenstva, tak sa očkuje hneď po narodení a k prvej dávke očkovacej látky sa podáva ľudský gamaglobulín s vysokým obsahom protilátok proti vírusu žltačky typu B. Okrem celoplošného očkovania novorodencov, ktoré sa vykonáva od r.1998 sa očkujú aj zamestnanci zdravotníckych zariadení, zariadení sociálnych služieb, študenti stredných zdravotníckych škôl, lekárskych fakúlt, fakúlt ošetrovateľstva verejného zdravotníctva a tiež rizikoví pacienti, ktorí sú pripravovaní na dialýzu, pacienti s poruchami krvotvorby, osoby choré na cukrovku... Od roku 2004 sa začali očkovať aj 13-roční adolescenti, ktorí sa budú očkovať do vtedy, až kým prví novorodenci očkovaní proti žltačke typu B nedospejú do toho veku, čo bude teoreticky v r.2010. Neskôr bude možné upustiť aj od očkovania študentov, keď do študentského veku dorastú vlaňajší 13-roční.
Aká je to choroba ?
Žltá zimnica je závažné ochorenie, ktoré sa prejavuje náhle horúčkou, bolesťami hlavy a chrbtice, zožltnutím a niekedy s krvácaním z nosa a slizníc. U časti chorých prebieha ochorenie ľahko. Smrtnosť u cestovateľov, ktorí sa nakazia pri cestách do krajín výskytu je vysoký až 60%. Smrť spôsobuje najmä krvácanie a následne zlyhanie pečene a obličiek. Inkubačný čas ochorenia je krátky a to 3 – 6 dní. Ochorenie spôsobuje víru, ktorý prenášajú z človeka na človeka komáre. Komáre sa infikujú od rezervoárových zvierat a to najčastejšie opíc. Ochorenie má charakter nákazy s prírodnou ohniskovosťou.
Je možná jeho liečba ?
Vzhľadom k tomu, že ochorenie spôsobuje vírus liečba je len symptomatická, čo znamená, že je zameraná len na tlmenie príznakov ochorenia.
Vyskytuje sa ochorenie na Slovensku ?
Ochorenie na žltú zimnicu sa nikdy na Slovensku nevyskytlo, neboli tu a nie sú pre jeho rozšírenie.
Vyskytuje sa ochorenie vo svete ?
V súčasnosti sa vyskytuje v Afrike, Strednej a Južnej Amerike a v niektorých krajinách Ázie. Táto situácia nemusí byť stabilná. V niektorých krajinách sa darí nákazu tlmiť a naopak v inej môže vzplanúť. Svetová zdravotnícka organizácia preto vydáva pravidelne aktuálny zoznam krajín kde je riziko nákazy možné a pravdepodobné.
Je možné zavlečenie tejto choroby na Slovensko ?
Cestujúci, ktorý sa nakazí počas pobytu v niektorej z uvedených krajín môže ochorieť až na Slovensku. Avšak tu nie sú podmienky na rozšírenie tejto choroby.
Ako sa možno chrániť proti ochoreniu ?
Očkovanie proti žltej zimnici je jediným účinným prostriedkom pred nákazou. Očkovacia látka je živá vakcína, ktorá sa pripravuje na kuracích zárodkoch.
Je toto očkovanie bezpečné ?
Nežiadúce účinky po očkovaní sú veľmi ľahké a zriedkavé. Okrem všeobecných dôvodov, pre ktoré nemožno očkovať je ešte jeden vážny dôvod a to precitlivelosť na vaječné bielkoviny. Preto sa ja pri očkovaní robí pred podaním očkovacej látky tzv. intradermálny test s malým množstvom látky a vlastné očkovanie sa uskutoční len vtedy, ak je tento test negatívny.
Kedy sa treba dať zaočkovať ?
Pri ceste plánovanej v dostatočnom predstihu je ideálne dať sa zaočkovať 1 mesiac pred cestou, minimálne však 10 dní a to z dôvodu, že protilátky, ktoré sa tvoria po očkovaní dosiahnú účinnú ochrannú hladinu na 10. deň po očkovaní a toto je ja doba, kedy úplne odznejú drobné reakcie po očkovaní. Očkovanie je do niektorých krajín povinné, čo znamená, že po príchode do takejto krajiny môže byť cestujúci vyzvaný aby predložil medzinárodný očkovací preukaz, v ktorom musí byť toto očkovanie zaznamenané a to 10 dní pred cestou. Niektoré krajiny a to najmä tie, kde sa choroba v súčasnosti nevyskytuje, ale sú tam podmienky pre jej rozšírenie, vyžaduje očkovanie len od osôb, ktoré tam pricestujú z krajín výskytu. Očkovanie chráni očkovaného 10 rokov. Po ich uplynutí treba očkovanie zopakovať.