Informačná časť »
Očkovanie »
Imunizačný program
Imunizačný program
Imunizačný program je program, ktorého cieľom je znížiť až eliminovať výskyt infekčných ochorení dôsledným zabezpečovaním imunizácie najmä detskej populácie. Jeho realizácia zahŕňa celý rad činností, z ktorých najdôležitejšie sú očkovanie, sledovanie zaočkovanosti, hodnotenie imunitného stavu populácie, ďalej sledovanie výskytu ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním (klinická, laboratórna a epidemiologická diagnostika ochorení) a sledovanie cirkulácie pôvodcov nákazy v populácii, resp. vo vonkajšom prostredí.
Očkovanie je okrem zabezpečenia pitnej vody najúčinnejším spôsobom znižovania chorobnosti a smrtnosti na infekčné ochorenia, ktoré má dokonca významnejší dopad na chorobnosť na infekčné ochorenia ako vývoj a používanie antibiotík. Aj preto v druhej polovici dvadsiateho storočia prijala väčšina krajín sveta program očkovania, ktoré sa vykonávalo podľa jednotnej schémy alebo v tzv. kampaniach. Výsledkom je eliminácia (zníženie chorobnosti takmer na nulu) alebo eradikácia (vykorenenie) niektorých infekčných ochorení ako je napríklad variola (pravé kiahne), detská obrna, záškrt, novorodenecký tetanus, osýpky, rubeola, čierny kašeľ, mumps.
Dôsledným plnením Imunizačného programu sa podarilo v Slovenskej republike už v roku 1960 eliminovať detskú obrnu a novorodenecký tetanus. Od 60-tych rokov sa neevidovalo ochorenie na tetanus u detí a mladistvých. Posledné ochorenie na záškrt bolo hlásené v roku 1980, posledné ochorenie na osýpky v roku 1998 a u ostatných nákaz imunizačného programu sa chorobnosť pohybuje na veľmi nízkych hodnotách. Vyhlásením certifikácie eradikácie detskej obrny v Euroregióne v júni 2002 sa potvrdila aj eradikácia tohto ochorenia na Slovensku.
Neplnenie Imunizačného programu by malo mimoriadne závažný dosah na zdravotný stav celej populácie so vzostupom chorobnosti a úmrtnosti na infekčné ochorenia so vznikom epidémií, ako aj so znovu sa objavením aj takých ochorení, ktoré sa na Slovensku vďaka očkovaniu nevyskytujú už celé desaťročia, nehovoriac o ich ekonomických dôsledkoch.
V ďalšom období je nevyhnutné nielen udržať doterajšiu vysokú zaočkovanosť detskej populácie a zvyšovať zaočkovanosť dospelých, ale venovať osobitnú pozornosť očkovaniu ťažko dosiahnuteľných skupín populácie (deti slabších sociálnych skupín, najmä rómskeho etnika a deti v utečeneckých táboroch).
Aktívna imunizácia
Imunita je odolnosť organizmu voči mikroorganizmom. Vzťahuje sa iba na také mikroorganizmy, s ktorými sa organizmus človeka dostal do kontaktu a proti ktorým si vytvoril špecifické protilátky. Imunita môže byť aktívna alebo pasívna, prirodzená alebo umelá.
Pri aktívnej imunite si organizmus sám vytvára protilátky po stretnutí s určitým mikróbnym antigénom. Týmto antigénom môže byť živý, alebo usmrtený mikroorganizmus, mikroorganizmus oslabený vonkajším zásahom, alebo jeho produkt, prípadne jeho časť. Pri pasívnej imunite ide o imunitu krátkodobú, pri ktorej sa do organizmu vpravujú hotové protilátky vo forme špeciálnych preparátov alebo novorodenec dostáva hotové protilátky od matky krvou, resp. materským mliekom.
Prirodzenú imunitu zabezpečujú protilátky od matky, alebo protilátky vytvorené po prekonaní prirodzenej infekcie. Umelá imunita vzniká po aplikácii očkovacej látky do vnímavého organizmu.
Očkovacia látka (vakcína) je antigén alebo zmes antigénov, ktorá po aplikácii do tela vnímavého organizmu aktivuje bunky imunitného systému a vyvolá tvorbu špecifických protilátok. Antigénom je mikroorganizmus alebo jeho produkty, pozmenené rôznymi zásahmi tak, že sú schopné aktivovať bunky imunitného systému a vyvolať tvorbu protilátok, nemôžu však vyvolať ochorenie. Imunita po očkovaní vzniká pomalšie ako pri pasívnej imunizácii, je však spoľahlivejšia a pretrváva dlhodobo až celoživotne.
Typy očkovacích látok
Živé atenuované vakcíny - bakteriálne alebo vírusové kmene, ktoré opakovaným pasážovaním na kultivačných médiách stratili svoju patogenitu, ale zachovali si svoje antigénne vlastnosti (vakcína proti morbilám, rubeole, parotitíde, BCG vakcína a pod.).
Usmrtené vakcíny - suspenzia usmrtených baktérií - bakteríny (vakcína proti pertussis) alebo suspenzia usmrtených vírusov (vakcína proti kliešťovej encefalitíde, vírusovej hepatitíde typu A)
Toxoidy (anatoxíny) - pripravené zo zneškodnených produktov baktérií napr. formalínom, alebo zahriatím (vakcína proti diftérii, tetanu).
Subjednotkové a splitové vakcíny - pripravené rozštiepením vírusových častíc a ich purifikáciou (vakcíny proti chrípke).
Chemovakcíny - obsahujú chemickou cestou získané a čistené antigény patogénnych mikróbov (polysachridové vakcíny proti menigokokovým, pneumokokovým a hemofilovým invazívnym infekciám).
Rekombinantné vakcíny - pripravené metódami génového inžinierstva, kedy do DNK buniek (kvasiniek, baktérií) je vpravený kód pre tvorbu antigénu a ich klon produkuje antigén (vakcína proti VHB).
DNA vakcíny – obsahujú plazmidovú DNA so zakódovaným antigénom.
Ďalšie perspektívne vakcíny
-
syntetické peptidy – sekvencie aminokyselín odpovedajúce antigénnym determinantom pôvodcu,
-
antiidiotypové protilátky – simulujúce povrchové antigény pôvodcu,
-
rastlinné vakcíny – produkcia vakcinálnych antigénov geneticky upravenými rastlinami (zemiaky, banány a pod.).
Očkovacie látky sú pripravené na použitie v rozličných formách: tekuté, lyofilizované, (sušené a zamrazené, ktoré sa pred použitím riedia pribaleným roztokom), práškové alebo v aerosóle.
Každá očkovacia látka má určený expiračný čas, t. j. čas, za ktorý ručí výrobca za jej kvalitu pri dodržaní odporúčaného spôsobu skladovania.
Druhy očkovania
(doplnené a upravené podľa znenia Vyhlášky č. 585 MZ SR z 10. decembra 2008)
Povinné očkovanie
-
Pravidelné povinné očkovanie osôb, ktoré dosiahli určitý vek (poliomyelitíde, diftérii, tetanu, pertussis, vírusovej hepatitíde typu B, proti hemofilovým invazívnym infekciám, proti morbilám, rubeole, parotitíde a pneumokokovým invazívnym ochoreniam).
-
Povinné očkovanie osôb, ktoré sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz (proti tuberkulóze, vírusovej hepatitíde typu B, tetanu, besnote, chrípke, pneumokokovým invazívnym infekciám, vírusovej hepatitíde typu A a meningokokovým infekciám).
-
Povinné očkovanie osôb, ktoré sú profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz (proti tuberkulóze, vírusovej hepatitíde typu B, besnote, chrípke, kliešťovej encefalitíde a vírusovej hepatitíde typu A).
-
Povinné mimoriadne očkovanie (vykonáva sa na základe nariadenia príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva alebo úradu, ak si to vyžiada mimoriadna epidemiologická udalosť)
Odporúčané očkovanie
-
Odporúčané očkovanie osôb, ktoré sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz, ak lekár rozhodne (proti chrípke, pneumokokovým invazívnym infekciám, vírusovej hepatitíde typu B, vírusovej hepatitíde typu A, meningokokvým infekciám, hemofilovým infekciám, príp. u osôb s transplantáciou).
-
Odporúčané očkovanie osôb, ktoré sú profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz (proti besnote, kliešťovej encefalitíde, vírusovej hepatitíde typu A, chrípke, vírusovej hepatitíde typu B)
Ostané druhy očkovania
-
Očkovanie osôb cestujúcich do cudziny a z cudziny (vykonáva sa v súlade s medzinárodnými dohovormi a podľa aktuálnej epidemiologickej situácie v krajinách, do ktorých, alebo z ktorých osoba cestuje)
-
Očkovanie osôb na vlastnú žiadosť (vykonáva sa po posúdení vhodnosti očkovania ošetrujúcim lekárom)
Očkovacie látky sa tak ako iné liečivá kategorizujú. Očkovacie látky vydáva lekáreň na lekársky predpis očkujúceho lekára.
Očkovanie v Slovenskej republike sa od roku 1986 riadi jednotným Imunizačným programom, ktorý je zosúlaďovaný s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie a Európskej komisie.