Informačná časť »
Témy »
Alimentárne nákazy
Alimentárne (črevné) nákazy
Charakteristika:
Podľa primárnej lokalizácie infekčného procesu môžeme alimentárne nákazy rozdeliť do niekoľkých skupín:
· Črevné nákazy, pri ktorých sa infekčný proces lokalizuje iba v čreve. Sú to najmä: cholera, šigelóza, salmonelová gastroenteritída, infekcie vyvolané enteropatogénnymi kmeňmi E. colli, rotavirózy, teniázy atď. Typickými príznakmi sú bolesť brucha, pocit na vracanie (nauzea), vracanie, kŕče, hnačky, teplota.
· Črevné nákazy, ktorých pôvodcovia prenikajú z črevného traktu do krvného obehu, vyvolávajú celkové klinické príznaky ochorenia a lokalizujú sa v rôznych orgánových systémoch. Sú to najmä: brušný týfus, paratýfy, tyfózna forma salmonelózy, VHA, aseptické meningitídy atď.
· Alimentárne toxoinfekcie, v ktorých patogenéze sa uplatňjú toxíny produkované niektorými druhmi baktérií v potravinách. Sú to najmä: botulizmus, stafylokoková enterotoxikóza a klostrídiová toxoinfekcia.
Črevné nákazy sa vyskytujú počas celého roka, najčastejšie sporadicky, ale i v epidémiách. Niektoré sú sezónneho charakteru, v letných mesiacoch sú to najmä ochorenia bakteriálnej etiológie (napr. salmonelózy), v zimných mesiacoch najmä ochorenia vírusovej etiológie (hepatitída A).
Pôvodca nákazy:
Pôvodcami črevných nákaz sú rôzne patogénne baktérie (salmonely, šigely, kampylobaktery, yerzínie, vibria, stafylokoky, clostrídiá), podmienene patogénne baktérie (B. cereus, pseudomonády, Citrobacter, Proteus, E. coli, Serracia, Hafnia, enterokoky a pod.), vírusy (rota vírusy, ECHO vírusy, niektoré adeno a coxsackie vírusy, Norwalk vírusy, vírus detskej obrny, vírus hepatitídy A a E), prvoky (Entamoeba hystolitica), červy (pásomnice, škrkavky).
Diagnostika:
Na základe klinických príznakov je etiologická diagnostika ťažká, preto sa musí opierať o laboratórne vyšetrenia. Najčastejšie je to kultivácia baktérií zo vzoriek od chorých, v epidémii aj zo vzoriek potravín a prostredia. U nákaz vírusovej etiológie sa využívajú najčastejšie sérologické metódy, na dôkaz protilátok, prípadne sa robia izolačné pokusy (polio a polio like ochorenia), u parazitov aj priame mikroskopické vyšetrenie stolice.
Inkubačný čas:
Závisí od pôvodcu nákazy, vnímavosti jedinca a v niektorých prípadoch (napr. salmonelózy) aj od infekčnej dávky. Niekoľkohodinový inkubačný čas má stafylokoková enterotoxikóza, niekoľko týždňov hepatitída A.
Prameň pôvodcu nákazy:
Najčastejšie človek, chorý, rekonvalescent alebo nosič, u zoonóz (salmonelózy, kampylobakteriózy) je to zviera s manifestne alebo latentne prebiehajúcou infekciou.
Prenos pôvodcu nákazy:
Pre črevné nákazy je typický fekálno-orálny prenos. Miestom vstupu infekcie je zažívací trakt, faktormi prenosu sú kontaminované potraviny a voda, resp. nápoje, pri helmintózach pôda. V prenose sa často uplatňujú kontaminované ruky, príp. predmety dennej potreby. Potraviny môžu byť kontaminované primárne, ak pochádzajú z infikovaných zvierat alebo sekundárne, pri spracovávaní a manipulácii, kontaminovanými rukami, kuchynským náradím (pracovné dosky, nože, mixéry a pod.), príp. hmyzom.
Vnímavosť:
Všeobecná, niektoré črevné nákazy sú typické pre určité vekové skupiny, napr. rotavirózy a ochorenia vyvolané enteropatogénnymi kmeňmi E. coli sú typické pre dojčatá, hepatitída A pre školákov a pod.
Preventívne opatrenia:
· Priebežné hlásenie sporadických ochorení, i suspektných, okamžité hlásenie nahromadenia ochorení.
· Zabezpečenie zdravotne nezávadnej pitnej vody a potravín.
· Neškodné odstraňovanie odpadov.
· Vzdelávanie osôb pracujúcich v epidemiologicky závažných činnostiach.
· Očkovanie proti poliomyelitíde patrí medzi povinné očkovania u detí. Iné druhy očkovania sa vykonávajú najmä pred cestami do krajín so zvýšeným rizikom nákazy (brušný týfus, cholera, vírusová hepatitída A) alebo u vybraných skupín obyvateľstva (vírusová hepatitída A u osôb žijúcich na veľmi nízkej hygienickej úrovni a osôb pracujúcich v epidemiologicky závažných činnostiach).
· Zdravotná výchova obyvateľstva pri ktorej je vhodné využiť tzv. Desatoro „zlatých pravidiel“ SZO.
Represívne opatrenia:
Eliminácia faktoru prenosu a prameňa nákazy. Zisťovanie pôvodcov črevných nákaz. Ochranná dezinfekcia, dezinsekcia a deratizácia.
Desatoro „zlatých pravidiel“ SZO k ochrane pred črevnými nákazami:
1. Výber zdravotne bezchybných potravín. Pri nákupe uprednostňovať tepelne spracované potraviny, napr. pasterizované mlieko pred surovým. Potraviny konzumované v surovom stave dokonale umyť.
2. Dokonalé preváranie potravín. Dôkladné varenie usmrcuje mikroorganizmy, podmienkou však je dosiahnutie teploty minimálne 70°C počas 20 minút vo všetkých častiach spracovávanej potraviny (napr. hydina pri kosti).
3. Konzumácia bezprostredne po uvarení. Pokiaľ sú uvarené pokrmy ponechané pri teplote miestnosti, mikroorganizmy, ktoré proces varenia prežili, sa začnú množiť, prípadne produkovať toxín. Čím dlhší je interval medzi tepelným spracovaním a konzumáciou, tým je riziko väčšie.
4. Správne skladovanie potravín. Ak má byť strava pripravená v časovom predstihu, je nutné ju uchovávať buď v teplom stave (okolo 60°C) alebo v chlade (pod 10°C). Chybou je uloženie väčšieho množstva potravín, ktoré sú ešte teplé do chladničky. Stred potravín môže zostať dlho nad 10°C a mikroorganizmy sa pomnožia.
5. Dôkladné zohrievanie potravín. Uvarené potraviny je potrebné zohrievať opäť pri teplote minimálne 70°C.
6. Zabrániť skríženej kontaminácii surových a už uvarených potravín. Bezpečne uvarené potraviny sa môžu sekundárne kontaminovať surovými, a to priamo dotykom alebo nepriamo, použitím toho istého noža, dosky na krájanie a pod.
7. Umývanie rúk je nutné pred zahájením prípravy potravín, pri prerušení práce, po opracovaní surových potravín a samozrejme po použití toalety alebo prebaľovaní dieťaťa. Hnisavé ložiská na rukách musia byť vždy zakryté. Ruky môžu byť kontaminované i po dotyku domácich zvierat.
8. Čistota kuchynského zariadenia. Potraviny môžu byť kontaminované mikroorganizmami z pracovných plôch a kuchynských pomôcok. Prevenciou je udržiavať celé zariadenie v dokonalej čistote.
9. Ochrana potravín pred hmyzom, hlodavcami a inými zvieratami, ktoré môžu tiež prenášať patogénne mikroorganizmy.
10. Používanie na prípravu potravy výhradne pitnej vody. Pokiaľ sú o kvalite vody určenej na prípravu stravy pochybnosti, je nutné ju prevariť.
Pri prijímaní opatrení a zabezpečovaní surveillance črevných nákaz je potrebné pamätať na to, že ich skutočný výskyt je mnohonásobne vyšší ako počet hlásených ochorení, čo dokumentuje pyramída na obr. č. 1. Čím kvalitnejšia je surveillance, tým je pyramída užšia. Skutočný počet sledovaných nákaz je možné zistiť len cielenými štúdiami (napr. v USA na 1 hlásený prípad salmonelózy pripadá 36 nehlásených). Črevné nákazy sú stálym nielen zdravotníckym ale aj sociálno-ekonomickým problémom na celom svete. Tlak na poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel vyprodukovať potraviny čo najlacnejšie a v krátkom čase vedie často k rizikovým praktikám v chovoch a technologických postupoch. Globalizácia a rozvoj cestovného ruchu aj do exotických krajín zase zvyšujú riziko zavlečenia u nás neznámych ochorení (napr. cholery).
Obr. č. 1: Odhad skutočného výskytu črevných nákaz
