Informačná časť »
Témy »
Chrípka »
O chrípke
Vírus chrípky
Chrípku vyvolávajú stredne veľké vírusy (90 - 120 nm) sférického, niekedy i vláknitého tvaru patriace do čeľade Orthomyxoviridae. Na základe rozdielov v matrixovom proteíne a v ribonukleoproteínoch sa rozlišujú tri typy vírusov chrípky označované A, B, C. Kým vírusy chrípky typu B a C vyvolávajú infekcie len u človeka, vírusy chrípky A boli izolované aj z rôznych zvierat najmä vtákov (A Avian), prasiat (A Swine) a koní (A Equi). Podľa zloženia a kombinácie povrchových častí vírusov hemaglutinínu (H) a neuraminidázy (N) sa rozlišujú rôzne subtypy vírusov chrípky. Tieto povrchové časti sú najvýznamnejšími antigénmi pre vznik imunity. Z 13 známych typov hemaglutinínu sú ľudské tri (H1, H2, H3), z 9 známych typov neuraminidázy sú ľudské dva typy (N1 a N2).
Názvy kmeňov vírusu chrípky
Izolovaný kmeň vírusu chrípky sa označuje názvom v ktorom je označenie typu, subtypu a tiež miesta, poradia a roku izolácie. Napríklad v sezóne 1999/2000 koloval v Európe A (H3N2) Sydney 5/97, kde: A = typ vírusu, H3N2 = subtyp (podľa kombinácie povrchových antigénov), Sydney = virologické laboratórium v Sydney, kde bol vírus izolovaný, 5 = poradie izolácie (išlo o 5. vírus chrípky izolovaný v tomto laboratóriu v danom roku), 97 = rok izolácie tohoto kmeňa. Vírusy chrípky B sa uvádzajú bez subtypového kódu napríklad B Beijing (Peking)184/93.
Menlivosť vírusov chrípky
Vírusy chrípky, najmä typu A, sú unikátne tým, že sú nesmierne premenlivé. V priebehu niekoľkých mesiacov dochádza k drobným lokálnym modifikáciám génov kódujúcich tvorbu hemaglutinínu (H) a neuraminidázy (N). V dôsledku toho vznikajú malé zmeny týchto antigénov označované ako antigénny posun (antigenic drift). Teda vzniká len variant v rámci subtypu, čo má za následok vznik každoročných epidémií. Epidémie sú explozívne s prudkým excesom chorobnosti a smrtnosti s rýchlym rozšírením na veľké územie a obvykle aj rýchlym poklesom. Raz za 10 - 30 rokov však dôjde k veľkej zmene, označovanej ako antigénna zámena (antigenic shift), kedy dôjde k výmene celej časti génového fragmentu, vzniku nových typov povrchových antigénov a tým vzniku nového subtypu vírusu chrípky, ktoré môžu spôsobiť pandémie. Uvedený fenomén premenlivosti vírusov chrípky doteraz nie je úplne vysvetlený. Najpravdepodobnejšia hypotéza pre antigénnu zámenu u vírusu chrípky typu A je rekombinácia medzi ľudskými a zvieracím kmeňmi chrípkových vírusov v spoločnom zvieracom hostiteľovi. Rezervoárom vírusov chrípky je pravdepodobne vodná hydina (najmä kačice). Hostiteľom môžu byť ošípané, hrabavá hydina, prípadne kone. V ich organizme dochádza k zmiešanej infekcii ľudským i zvieracím vírusom chrípky, k ich rekombinácii a ku vzniku nového subtypu. Ojedinelo môže prísť k prenosu zvieracích vírusov aj na človeka. Napríklad prípady ochorení ľudí spôsobené vírusom “vtáčej chrípky“ H5N1. K vzniku pandémie však zatiaľ neprišlo, pretože nebola splnená základná podmienka prenosu vírusu z človeka na človeka. K tomuto prenosu dochádza iba vtedy, ak genóm daného vírusu obsahuje aj časť genómu ľudského vírusu.
Vírus chrípky B je oveľa stabilnejší. U kmeňov typu B vznikajú len antigénne variácie, ktoré nie sú také výrazné ako u typu A. K antigénnej zámene nedochádza. Typ B vyvoláva skôr sporadické, miernejšie prebiehajúce ochorenia, prípadne epidémie menšieho rozsahu, ktoré obvykle naväzujú na epidémie vyvolané typom A.
U typu C sa zatiaľ nepodarilo zmeny dokázať. Tento typ nemá neuraminidázu a nemá väčší zdravotný význam, spôsobuje ľahké alebo len bezpríznakové infekcie.
Imunita voči antigénom H a N, najmä voči hemaglutinínu - znižuje pravdepodobnosť získania infekcie a znižuje závažnosť ochorenia, ak už k infekcii dôjde. Vakcinácia jedným kmeňom zabezpečuje čiastočne odolnosť aj voči antigénne príbuzným kmeňom. Ak dôjde k antigénnemu posunu v rámci jedného subtypu, infekcia, resp. vakcinácia jedným kmeňom nenavodí imunitu voči antigénne vzdialenejším kmeňom toho istého subtypu. Antigénna charakteristika kmeňov cirkulujúcich v populácii je základom pre výber vhodných kmeňov, ktoré každoročne tvoria zloženie vakcíny.
Ľudia voči novým variantom, resp. novým subtypom chrípkových vírusov nie sú imúnni vôbec, alebo sú imúnni len čiastočne, môžu ochorieť každoročne. Rozsah výskytu ochorení a veľkosť epidémií sú úmerné stupňu odlišnosti aktuálne cirkulujúceho vírusu od pôvodného vírusu, ktorý cirkuloval medzi ľuďmi v predchádzajúcej sezóne. Ďalším faktorom, ktorý popri premenlivosti vírusu a ľahkosti jeho šírenia spolupôsobí pri vzniku epidémií chrípky, je imunita po prekonaní ochorenia. Na rozdiel od iných infekcií prekonanie chrípky zabezpečí len krátkodobú imunitu.
Klinický priebeh ochorenia na chrípku
Chrípka klinicky prebieha ako akútne zápalové ochorenie horných dýchacích ciest. Jej nástup je obvykle náhly, z plného zdravia. Často začína zimnicou, bolesťami hlavy, teplota stúpa na 39 – 40 oC. Chorí pociťujú celkovú slabosť, únavu, malátnosť, majú bolesti svalov a kĺbov, najmä rúk a nôh. V dôsledku zápalu sliznice nosa, nosohltanu, hrtanu, priedušnice a priedušiek vzniká suchý kašeľ. Pacienti majú nádchu, sťažujú si na pocit sucha a škriabania v hrdle, pálenia za hrudnou kosťou. Môžu mať zápal spojiviek. Pokiaľ nevzniknú komplikácie, príznaky po 3 - 5 dňoch odoznejú, hoci únava a slabosť môžu pretrvávať dlhšie. K úplnému uzdraveniu obvykle dôjde do dvoch týždňov od prvých príznakov. Závažnejšie ochorenie môže viesť k primárnej vírusovej pneumónii. Vírus chrípky naruší a oslabí sliznicu dýchacích ciest, čo uľahčuje jej bakteriálnu superinfekciu, takže súčasne s vírusovou infekciou, alebo v náväznosti na ňu vznikajú aj bakteriálne zápaly ucha, prínosových a čelových dutín, nosa, priedušiek a zápal pľúc. Osoby s narušenou imunitou, malé deti a starší ľudia, ako aj osoby postihnuté rôznymi poruchami zdravia, najmä chronickými ochoreniami srdca, ciev, látkovej premeny (cukrovkári), obličiek, pľúc, sú vystavení zvýšenému riziku ochorenia na chrípku a vzniku závažných komplikácií. Sú to tzv. rizikové skupiny. Obávané je najmä náhle a dramatické zhoršenie už existujúceho ochorenia s následným respiračným, obličkovým či srdcovým zlyhaním a úmrtím. Keďže sa chrípka vyznačuje širokým spektrom klinických príznakov. Na základe klinického priebehu, najmä mimo epidémií, nemožno chrípku odlíšiť od iných akútnych respiračných ochorení (ARO). Preto sa jej výskyt a rozloženie sleduje spoločne s týmito ochoreniami.
Výskyt chrípky
V našom klimatickom pásme má chrípka typický sezónny charakter. K začiatku jej aktivity dochádza na jeseň. Ako „chrípkovú sezónu“ označujeme obdobie od 1.októbra do 30.apríla nasledujúceho roka. Chorobnosť na chrípku sa zvyšuje najmä v priebehu decembra a januára a spravidla začiatkom februára kulminuje v epidémii, ktorá v priebehu 4-8 týždňov zachváti celé územie Slovenska. Len veľmi zriedka, naposledy v roku 1995 vznikla epidémia už v decembri a len ojedinelo k nej nedošlo vôbec. Nakoľko rutinne sa laboratórna diagnostika chrípky nevykonáva a klinicky môže ako chrípka prebiehať aj iné akútne ochorenie dýchacích ciest, sa sleduje chorobnosť na chrípku spolu s chrípke podobnými akútnymi respiračnými ochoreniami.
Šírenie chrípky
Vírus sa šíri predovšetkým vzduchom. Chorý človek vylučuje veľké množstvo vírusu z dýchacích ciest najmä v prvých dvoch dňoch ochorenia. Jeden mililiter sekrétu z dýchacích ciest obsahuje viac ako milión vírusových častíc. Na to, aby došlo k infekcii je však treba len niekoľko desiatok častíc v malých kvapôčkach aerosolu z dýchacích ciest (1-5 nm), ktoré preniknú až do pľúcnych alveol. Vírus je schopný krátky čas prežívať vo vonkajšom prostredí - na rukách, vreckovkách, povrchoch predmetov, takže sa môže prenášať aj touto cestou.
Veľké množstvo vírusu vylučovaného z dýchacích ciest chorého a malá dávka vírusov potrebná na vyvolanie infekcie sú jednou z príčin rýchleho šírenia chrípky. Samozrejme, že pobyt v uzavretých, preľudnených priestoroch s nedostatočným vetraním a výmenou vzduchu šírenie urýchľuje. Ďalším faktorom, ktorý popri premenlivosti vírusu a ľahkosti jeho šírenia spolupôsobí pri vzniku epidémií chrípky je krátkodobá imunita po prekonaní ochorenia. Na rozdiel od iných infekcií prekonanie chrípky zabezpečí len krátkodobú imunitu.